Najprv som si myslela, že je nafarbená - drevo predsa nemôže mať od prírody takúto farbu...
Až oveľa neskôr som zistila, že môže.
Keď sa mi nedávno minulo moje obľúbené slivkové drevo, skúsila som prehrabať kopu starého dreva na záhrade a nájsť aspoň nejaké použiteľné zbytky. Objavila som jeden suchý kmeň. Po rozpílení sa ukázalo jadro krásnej ružovej farby - čerešňa. Nikto si už presne nepamätal, ako sa tam dostala, no kedysi sme spílili aj starý čerešňový strom, museli to byť teda zvyšky po ňom.
Najskôr som chcela vyrezať ďalšiu lyžičku. Sekerou a dlátom som vyrobila lyžičkový polotovar. Až potom som si všimla dieru od červotočov (alebo iného hmyzu?) práve na tom mieste, kde malo byť dno lyžičky. A to nebol jediný podraz, ktorý si pre mňa tento kus dreva pripravil. Po čase sa objavila ešte ukrytá hrča a niekoľko prasklín. Preto som namiesto lyžičky vyrobila varešku.
