Všade samé čerešne

Posledná lyžica z divej čerešne sa mi vydarila tak dobre, že mi nedalo nechať všetko to zvyšné drevo zo zlomeného stromu iba tak zhniť v lese. Vypravila som sa tam ešte raz a naštiepala som si z neho ďalšie kúsky.
Toľko k môjmu predsavzatiu, že už nebudem prepchávať mrazničku čerstvým drevom.

Ako prvé som zo zásob dreva vyrezala tieto dve varešky, zatiaľ nie sú naolejované.

Potom nasledovala táto lyžička s dramatickým kontrastom medzi jadrovým a beľovým drevom. Beľové drevo zoxidovalo výrazne do oranžova, pravdepodobne kvôli tomu, že som ho počas brúsenia viackrát namáčala vo vode a sušila.

A nakoniec je tu ešte lyžička z jabloňového dreva.