Konečne hotovo

Trvalo to dlho, ale séria 8 lyžíc zo zásob dreva z mrazničky je konečne hotová. Na fotkách je zľava doprava 4x jabloň, vŕba, slivka, hloh a orech. Okrem iného je tam pekne vidno, koľko dreva sa musí orezať, kým vznikne výsledná lyžica a tiež to, ako jednotlivé druhy dreva rôznym spôsobom menia farbu po napustení olejom.

Pri tejto lyžici som sa inšpirovala tvarom, ktorý sa používa v Rumunsku a predpokladám, že do našich končín sa dostal počas valašskej kolonizácie. Zatiaľ sa mi nepodarilo zistiť, či existoval nejaký tradičný slovenský vzor, lyžíc je väčšinou v múzeách málo.

Toto je kópia lyžice, ktorú som našla na instagrame (meno autora nepoznám):

Na tejto lyžici som vyrezala vzor, ktorý je rozšírený na mnohých miestach už od chvíle, kedy bolo vynájdené kružidlo:

Hoci obvykle to nerobievam, na tejto lyžici som ponechala kúsok neopracovaného dreva, pretože na rúčke vytvoril zaujímavú vzorku:

Táto lyžica je zo zahnutého vŕbového konára. Vruborezové ornamenty sú natreté prírodným železitým pigmentom a trochou vosku, aby sa farba nezmyla (autorom nápadu je Dave Cockcroft). Zistila som, že kopa zdravotne nezávadných farieb sa dá kúpiť ako prísady do ručne vyrábaných mydiel a kozmetiky.

Slivkové drevo má obyčajne zaujímavé farby, či už je čerstvé, suché alebo vyleštené a naolejované. Tento kúsok slivky mal spočiatku veľmi nezaujímavú ružovo-sivú farbu, ale vplyvom oleja sa to dosť dramaticky zmenilo. Lyžička skončila s dosť krátkou rúčkou, lebo drevo bolo rozštiepené dosť nesymetricky.

Toto je hlohová lyžica, veľmi tvrdé, ale nádherné drevo. Tmavé časti časom stmavnú ešte oveľa viac.

A nakoniec je tu lyžica z orechového beľového dreva. Pôvodne som ju chcela vyhodiť, lebo drevo bolo sivé a škaredé na pohľad, no nakoniec som rada, že som si to rozmyslela. Olej opäť raz pomohol zmeniť farbu k lepšiemu.

Svetlé drevo

Na jar som v lese našla zlomený mohutný jaseň, jeden z najväčších, čo som v živote videla. Kmeň bol už práchnivý a pri svojom páde privalil a zlomil aj mladý hrab. Odrezala som z nich pár konárov a tu sú z nich lyžice, vľavo dve hrabové a vpravo jaseňová.

Jaseňovú lyžicu som ozdobila vruborezom, ktorý len zvýrazňuje prirodzené línie letokruhov:

Táto hrabová lyžica je zo zahnutého konára, čo je vidno na priečnych pásikoch vo vzorke dreva. Výzdoba je inšpirovaná vtáčími pierkami:

Posledná hrabová lyžica je so vzorkou, akú som skúšala robiť už raz predtým:

No a ostáva mi ešte dokončiť 8 lyžíc z tmavšieho dreva. Nudiť sa určite nebudem.

Dokončené a nedokončené lyžice

V poslednom čase som veľa vyrezávala, ale stále som nedokončila všetko, čo som chcela. Tu je dokončená vareška, lopatka a kamienky, na porovnanie s pôvodnými polotovarmi. Črpák si ešte odkladám na neskôr a pribudol mi jeden kamienok z odrezku jaseňového dreva.

A tu sú lyžice v rôznych fázach nedokončenosti. Niektoré chcem ešte prizdobiť, niektoré vybrúsiť, s niektorými polotovarmi som zatiaľ vôbec nepohla a žiadna lyžica zatiaľ nie je naolejovaná.

Challenge: prázdna mraznička

Nedávno sme zistili, že naša mraznička sa začína kaziť a potrebovali by sme si kúpiť novú. Malo to len jediný háčik: čo robiť so zásuvkou plnou mrazeného dreva?
Neostávalo mi nič iné, než drevo čo najrýchlejšie povyťahovať a vyrobiť z neho lyžičkové polotovary, ktoré sa dajú bez problémov vysušiť a potom kedykoľvek dokončiť.

Tu je výsledok po dvoch týždňoch vyrezávania: zľava doprava 4x jabloň, vŕba, slivka, hloh a orech.

Tu sú ďalšie veci z mrazničkových zásob: jeden kamienok z olivy a jeden zo slivky, budúci javorový črpák, slivková lopatka a orechová vareška.

Nakoniec ešte lyžičkové polotovary z čerstvého dreva: 2x hrab a 1x jaseň.
No a teraz už to všetko len dokončiť.

Hlohové drevo

Táto lyžička výnimočne nepochádza z orezávania ovocných stromov, ani z lesných stromov polámaných zimnými víchricami. Vypílila som kvôli nej hlohový ker veľký takmer ako strom. Bol už takmer vyschnutý a kvôli chodbičkám v dreve sa nakoniec dali využiť len dva kusy. Toto je prvý z nich.

Hlohové drevo je tvrdšie a hustejšie, než väčšina ovocných driev (len odhadom, lebo hloh som nenašla v žiadnych tabuľkách). A podľa mňa je tiež jedno z najkrajších, aké u nás rastie.

Posledná čerešňová lyžica (zatiaľ)

Toto bol posledný lyžičkový polotovar z čerešne, čo som mala v mrazničke od minulého roka. Teda aspoň myslím že posledný - potešilo by ma, keby som našla ešte nejaký zabudnutý kúsok.
Oproti iným ovocným stromom je čerešňové drevo celkom mäkké a dobre sa z neho vyrezáva. Dokonca aj ornamenty na rúčke sa mi vyrezávali neuveriteľne jednoducho. Jedine brúsenie trvalo dlho, lebo mäkšie drevá sa ťažko leštia do hladka.
Pôvodný dizajn @Frejlonnfors, ale vzorku som trochu zmenila.

Na záver ešte rébus: nájdite varešku na obrázku dole!

Figové drevo

Posledný druh dreva, ktorý som dostala z Chorvátska, čakal na svoju chvíľu takmer tri roky. Boli to dva figové konáre, miestami hrčovité a na koncoch celkom čierne.
O figovom dreve som dlho nevedela nájsť vôbec nič, pravdepodobne preto, že figovníky rastú predovšetkým v oblastiach, kde sa nehovorí po anglicky ani slovensky (tých pár úbožiatok trápených u nás zimou radšej nepočítam). Len na jednej stránke s predajom exotického dreva som sa dozvedela, že z figového dreva sa vyrezávať dá a v stredoveku sa z neho vyrábali dosky ako podklad na maľovanie.
Keď som teda konečne jeden figový konár rozrezala, ukázalo sa neobvykle sýtožlté  a dosť tvrdé drevo. Voňalo skutočne zvláštne - ako keby niekto nechal čerstvé figy sušiť na slnku tak dlho, až by stvrdli na kameň. Vybrať kúsok vhodný na lyžičku však nebolo vôbec ľahké. Okrem dierok od hmyzu boli v dreve často malé dutinky vytvorené okolo vrastených hrčí. Nakoniec ale zvíťazila moja tvrdohlavosť.