Prišiel čas pomíňať nejaké zásoby starého dreva, a tak som sa vrátila k slivkovému drevu, s ktorým som kedysi pred siedmimi rokmi začínala. Bola to trochu nostalgická, ale veľmi pekná robota. Drevo pochádza zo stromu, ktorý bol napadnutý vírusom šárky a museli sme ho vypíliť (v tejto dobe akosi cítim potrebu poznamenať, že šárka sa na ľudí nešíri :)) Strom bol ešte pomerne mladý a v kmeni bolo dosť málo jadrového dreva, sfarbeného pekne dohneda.
Jeden kúsok dreva bol vhodný na lyžicu:
Druhý na varešku:
Tretí kúsok mal byť tiež na varešku, ale rozštiepil sa úplne nakrivo. Normálne by som možno taký kus dreva vyhodila, ale keďže bol posledný, tak som sa nad ním zľutovala a vyrezala som aspoň túto malú kávovú lyžičku:
A to je z mojich zásob slivkového dreva všetko. Na pripomenutie, čo všetko sa dá vytvoriť z jedného chorého stromu (a tiež ako som sa vo vyrezávaní postupom času zdokonalila), som pripojila znovu staré fotky všetkého, čo som z tohto dreva za tých 7 rokov vyrobila.
Moja historická lyžica, stále ju mám (ale moc sa ňou už nechválim):
Lyžica pre kamaráta z tábora:
Varecha vyrezaná neveľmi prezieravo z prasknutého dreva, kvôli tomu sme ju pred časom vyhodili:
Lyžica pre kolegyňu z práce:
Kamienok, ktorý si počas návštevy adoptovali naše neterky-dvojičky:
Jedna z týchto variech slúži ešte stále u mňa v kuchyni, druhá u mojej sestry:
Náhradný kamienok pre mňa:
Drevorubačská lyžica pre môjho manžela:
Lyžica zatiaľ bez majiteľa:
