Vianočné darčeky

Najlepší darček je taký, ktorý vyrobíte vlastnoručne... lenže má to jeden háčik. Občas sa podarí tak dobre, že by ste si ho najradšej nechali.

Toto je šalátová vidlička a lopatka zo slivkového dreva.

Toto je kávová lyžička s háčikom z orgovánového dreva (tentoraz som poriadne naostrila nože aj lyžičkár, takže s vyrezávaním nebol žiadny problém).

A nakoniec na porovnanie veľkosti ešte raz všetko pohromade.
Zajtra sa s nimi rozlúčim.

Broskyňové lyžice a iné veci

Od leta som vyrezala viacero vecí, ale vždy som ich zabudla odfotiť. Tu sú dve broskyňové lyžice na objednávku.

Pôvodne som vyrobila ako súčasť objednávky aj túto lyžicu, ale príliš sa mi zapáčila a rozhodla som sa, že si ju radšej nechám.

 

Od kolegu, ktorý práve začína s vyrezávaním, som dostala slivkový konár a z neho vznikla táto menšia lyžička (dizajn Spångossen):

Orgován, pokus číslo 2

Pri nedávnom upratovaní v pivnici som pretriedila svoje zásoby suchého dreva a vyradila som všetko, čo bolo príliš hrčovité alebo popraskané. Popri tom som našla aj pár kúskov orgovánu a vyrezala som novú lyžicu. Môj prvý pokus s orgovánovým drevom je zdokumentovaný tu.

V poslednom čase som si asi zvykla na čerstvé (a oveľa mäkšie) čerešňové drevo, takže suchý orgován bol trochu šok. Ale drina sa vyplatila - nepoznám žiadne iné drevo, ktoré by bolo po vyleštení takéto neuveriteľne hladké.

Na spodnej strane ostala malá hrča. Dalo by sa jej vyhnúť, lenže potom by musela byť lyžica o dosť menšia, tak som to radšej nechala takto.

Vzory v dreve

Dokončila som dve nové lyžice z čerešňového dreva. Tu je prvá, jej tvar sa odvíjal od vzorky, ktorú vytvorili letokruhy na rúčke:

A tu je druhá, podobná, ibaže orientovaná opačne vzhľadom na stred letokruhov:

A tu sú všetky čerešňové lyžice pohromade. Niekde ostalo beľové drevo biele, inde zase sčervenelo a u niektorých je oddelené od hnedého jadrového dreva bielym pásikom.

Prvá a druhá lyžica zľava sú obrátene tangenciálny rez, tretia je tangenciálny rez a štvrtá radiálny rez, čiže takto:

Všade samé čerešne

Posledná lyžica z divej čerešne sa mi vydarila tak dobre, že mi nedalo nechať všetko to zvyšné drevo zo zlomeného stromu iba tak zhniť v lese. Vypravila som sa tam ešte raz a naštiepala som si z neho ďalšie kúsky.
Toľko k môjmu predsavzatiu, že už nebudem prepchávať mrazničku čerstvým drevom.

Ako prvé som zo zásob dreva vyrezala tieto dve varešky, zatiaľ nie sú naolejované.

Potom nasledovala táto lyžička s dramatickým kontrastom medzi jadrovým a beľovým drevom. Beľové drevo zoxidovalo výrazne do oranžova, pravdepodobne kvôli tomu, že som ho počas brúsenia viackrát namáčala vo vode a sušila.

A nakoniec je tu ešte lyžička z jabloňového dreva.

Hrab a divá čerešňa

Do zbierky mi pribudli dva nové druhy dreva. Prvá z nich je divá čerešňa. V okolí ich rastie mnoho, každú jar krásne vykvitnú spolu s trnkami. Ale mnohé stromy sú už veľmi staré a túto zimu sme našli jeden vyvrátený z koreňov.

Jadrové drevo má veľmi pekný odtieň hnedej, beľové devo bolo počas vyrezávania úplne biele, no počas sušenia nabralo farbu trochu do oranžova. Na spodnej fotke vidno aj biely pásik, ktorý medzi nimi ostal.

Oproti tomu je hrabové drevo celé svetlé, ale má v sebe zaujímavé vzorky.

Elfské lyžičky

Toto je lyžička z jabloňového dreva, ktorú som vyrobila pred Vianocami. Jarko tvrdí, že vyzerá tak trochu elfsky. Viem si celkom predstaviť, že by podobnou lyžičkou jedli Elfovia v Roklinke.

Vyrobila som teda ešte jednu takú lyžičku - tiež z jabloňového dreva, ale s ešte krajšou zlatistou farbou. Snažila som sa vyrobiť celkom rovnaký tvar.

A tu sú obidve spolu. Možno na prvý pohľad vyzerajú rovnako, ale všimnite si miesto, kde sa rukoväť pripája k miske. Na vrchnej svetlejšej lyžičke som urobila príliš hlboký zárez a nejako to narušilo celkovú harmóniu línií. Nie že by to bolo škaredé, ale výsledok je iný, než som chcela dosiahnuť.
Dôležité ponaučenie: dvakrát meraj, raz rež! Záleží na detailoch.

Jaseň úzkolistý

Drevo z jaseňa som získala minulý rok po veternej smršti. Z jaseňov v parku sa vtedy polámalo mnoho konárov a jedno polienko skončilo u mňa doma. Tieto jasene majú trochu iné listy než obvykle - zistila som, že sa jedná o jaseň úzkolistý, ktorý sa vyskytuje viac na juhu.
Nedokončená lyžica z tohto dreva mi ležala na stole už od vianoc a nejako som nevedela, čo s ňou. Potom som objavila potrebnú inšpiráciu tu.

Jaseňové drevo je kruhovo-pórovité: to znamená, že obsahuje veľké póry usporiadané okolo letokruhov. Páčila sa mi vzorka, ktorú póry vytvorili na rúčke, tak som ju trochu zvýraznila. Posypala som drevo škoricou a keď zrnká zapadli do pórov, natrela som to všetko olejom. 

Na záver ešte malá vareška z jabloňového dreva z mrazničky. Mám tam ešte päť štiepkov ovocného dreva na lyžičky, javorové poleno na črpák, pár odrezkov z rôzneho dreva a jeden zahnutý konár z vŕby, zrejme do rezervy. Ja viem, iní ľudia tam mávajú zmrzlinu a balíky mrazenej zeleniny... Tak sa mi zdá, že by som tam mala uvoľniť nejaké miesto - a toto je začiatok.

Šálka z brezovej hrče

Asi pred rokom som dostala do daru kus brezového dreva s hrčou veľkou ako päsť (alebo skôr s dvoma hrčami, väčšou a menšou, spojenými dohromady). Cez vianoce som sa konečne odhodlala niečo z tej hrče vyrezať. Nebola som si istá, či sa to podarí, a tak som si ani nefotila postup... čo ma teraz trochu mrzí, pretože to dopadlo skvele.

Najprv som odpílila hrču od ostatného dreva. Na povrchu bola mäkká a pórovitá ako obyčajné brezové drevo, ale smerom do stredu bol materiál čoraz tmavší, hustejší a tvrdší. Chcela som  začať s tým, že vydlabem vnútro šálky, lenže práve tam bolo drevo tvrdé ako skala. Musela som začať s frézou a vŕtačkou a až potom dieru rozšíriť pomocou rezbárskych dlát a lyžičkára.

 Na vonkajšie steny stačil nožík, akurát bolo treba rezať veľmi opatrne, lebo zo zvlneného dreva sa na niektorých miestach ľahko vyštiepovali vlákna. Z malej vedľajšej hrče napokon vzniklo len veľmi malé uško.

 

Vyrezávanie z hrčí je náročné, ale tá vzorka stojí za to. Svetlé pásiky vznikajú na miestach, kde sa mení smer rastu vlákien v dreve. A navyše sa pred očami mierne pohybujú, keď s drevom otáčate pod svetlom, čo je skutočne fascinujúci pohľad.