Dnes bude na blogu ovocný deň :) Najprv lyžica z egrešového dreva - toto drevo sa podobá na slivkové, ale je o kúštik mäkšie. Ružové a svetlohnedé časti dreva vplyvom svetla pomerne rýchlo stmavnú.
A tu je lyžica z višňového dreva. Počas vyrezávania drevo slabo voňalo, trochu ako čerešňové kôstky a trochu ako kokosová múčka. Inak je veľmi podobné čerešňovému drevu.
V lete som navštívila Madeiru, ktorej názov v portugalčine znamená "drevo" a kde rastie mnoho pre nás exotických druhov stromov. Hneď som vedela, že najlepší suvenír by bol kus nejakého miestneho dreva.
Ako prvé som získala drevo vresovca stromovitého. Je to ker príbuzný vresu, ktorý v miestnych horách rastie podobne ako u nás kosodrevina. A podobne ako kosodrevinu ho občas orezávajú, keď začne prerastať cez turistické chodníky. Stačilo vybrať si z hromady konárov pohádzaných vedľa cesty. Hneď som videla, že drevo je veľmi husté a kvalitné a neskôr som sa dozvedela, že je aj čiastočne ohňovzdorné.
Ako druhé som získala drevo akácie. Na rozdiel od vresovca, akácia nie je pôvodný druh, ale bola dovezená z Austrálie. Miestni ľudia ju hojne používajú ako palivo (majitelia reštaurácie/grilu sa trochu divili, prečo si pýtam kus dreva, ale dali mi ho zadarmo). Drevo je ľahké, ale pevné a má peknú farbu.
Myslela som si, že obidve polienka, čo som si vypýtala, sú akáciové. Až po rozštiepení sa ukázalo, že jedno drevo je iné farbou, štruktúrou aj tvrdosťou. Zatiaľ mi to pripadá ako nejaký dub, ale nie som si celkom istá. Možno sa mi ho časom podarí určiť presnejšie.
Dokončila som tri nové lyžičky (to nie sú z tých 29 lyžičkových polotovarov, čo som spomínala minule, tieto sú ešte navyše).
Prvá lyžička zľava je z kríku, ktorý sa nazýva rešetliak prečisťujúci. V niektorých knižkách sa dočítate, že rešetliak je jedovatý - ale jeho jedovatosť spočíva v tom, že bobule účinkujú ako preháňadlo (preto sa nazýva prečisťujúci). Keby ste túto peknú červenú lyžičku zjedli, pravdepodobne vás tiež preženie... ale hlavne z prebytku vlákniny ;)
Drevo rešetliaku svojou kresbou na reze pripomína agát, ale má oveľa krajšie farby. Je tiež tvrdšie než agát, viac sa z neho vyštiepujú vlákna a omnoho ľahšie sa brúsi a leští.
Malá lyžička uprostred je zo šípovej ruže. Toto drevo je veľmi kvalitné - je husté, hladké a rovnomerné. Škoda, že sa dá zohnať iba v takýchto malých kúskoch, keďže ruže málokedy narastú hrubšie.
Lyžica vpravo je z jelše. Toto drevo má červenkastý nádych, ale časom by malo zmeniť farbu do svetlohneda. Túto lyžicu som vybrúsila, ale zistila som, že jelša je z tých druhov, ktoré sa brúsiť neoplatí. Trvá to veľmi dlho a navyše jelšové drevo má pekný lesklý povrch prirodzene aj na reze po noži.
Z každého druhu dreva mám ešte po jednom kúsku, tak časom pribudnú ďalšie podobné lyžičky.
Toto je otázka, ktorú dostávam skutočne často. Odkiaľ beriem drevo na vyrezávanie?
Začnem trochu zoširoka, fotkami lyžičkových polotovarov, ktoré sa u mňa v poslednom čase nahromadili. Tak poďme na to.
Na tejto fotke je vľavo hore šesť kusov orgovánu (drevo rodičia vypýtali od suseda, ktorý likvidoval prerastené kríky), vpravo hore dva kusy višne (drevo je z vyschnutého stromu zo záhrady rodiny sestrinho priateľa). V dolnom rade sú zľava tri kusy egrešového dreva (bratov kamarát musel spíliť stromčekový egreš a poslal mi z neho celý kmeň), jeden kus čerešne a dva kusy liesky (rodičia orezávali stromy a kríky v záhrade a nejaké drevo mi odložili).
Na druhej fotke sú rôzne druhy dreva. Zľava doprava je to dvakrát jedlý gaštan (z hrubého konára, čo sa odlomil zo stromu v parku), jedna jelša (zo stromu, ktorý v lese vyvrátili zimné víchrice), trikrát sumach (konár, ktorý sa odlomil na sídlisku počas búrky), rešetliak, hloh a šípková ruža (ochranári v zime likvidovali náletové dreviny).
Na poslednej fotke je drevo, čo som si priniesla z dovolenky. Vľavo je konár z vresovca nájdený na výlete, vpravo poleno a vetva z akácie (vypýtala som si trochu z dreva, čo mali miestni ľudia nachystané na kúrenie) a uprostred pravdepodobne tiež akácia, ale nie som si tým celkom istá. Viac o tomto exotickom dreve napíšem neskôr.
Takže pokiaľ chcete drevo na vyrezávanie, máte niekoľko možností:
Je vcelku zrejmé, že možnosti 1-3 závisia hlavne od šťastných náhod. Niekedy môžete ostať bez dreva a niekedy budete zavalení pod kopou lyžičkových polotovarov, ako sa to stalo teraz mne. Mám ich tu dvadsaťdeväť! V poslednej dobe som vyrezávala rýchlosťou približne 1 lyžica za mesiac, takže ak si nepohnem, môže to trvať dva a pol roka, kým všetky lyžice dokončím...
Takže je čas naostriť nože a pustiť sa do toho.
Áno, je to tak. V poslednej dobe nielenže skladujem drevo v mrazničke, ale ho aj pečiem v rúre!
A načo to je dobré?
Zdá sa, že ľudia vo všeobecnosti milujú a uprednostňujú tmavé drevo. Takže vezmem svetlú a naskrze nezaujímavú lyžicu z javorového dreva, dám ju do rúry na 200 stupňov a počkám, kým z nej nevznikne toto:
(Samozrejme netreba čakať príliš dlho, aby v rúre nevznikli uhlíky.)
Okrem toho tu mám ešte jednu lyžicu zo zvyšného kúsku hrabového dreva. Tá unikla upečeniu, lebo má sama osebe zaujímavú vzorku.
V jeseni sa mi podarilo získať konár zo zlomeného stromu sumachu pálkového. Drevo má pásiky rôznej farby od bielej, cez žltú, béžovú a zelenkavú až po tmavohnedú. Toto je prvá lyžička, zvyšok dreva mám zatiaľ v mrazničke.
