Mnohí skúsení rezbári nemajú v láske šmirgľový papier, niektorí takmer fanaticky. Tvrdia, že človek sa nesnaží vyrezávať poriadne, keď vie, že všetky nedokonalé miesta aj tak zbrúsi dohladka. Navyše po namočení vybrúsenej lyžičky do vody drevné vlákna znovu vystúpia a vytvoria mierne "chlpatý" povrch, čo je v prípade lyžičky veľmi nepríjemné. Je ťažké a zdĺhavé vyšmirgľovať lyžičku tak, aby vlákna znovu nevystúpili. Okrem toho niektorým ľuďom sa viac páči, ak je na lyžičke vidieť stopy po nástrojoch.
Niečo na tom možno je - ale čo sa mňa týka, nevybrúsené lyžičky mi pripadajú byť nedokončené a na stopy po nástrojoch si príliš nepotrpím. Z čím tvrdšieho dreva človek vyrezáva, tým menej drevných vlákien po vybrúsení vystúpi - takže napríklad moja jabloňová lyžička je hladká ako sklo, zatiaľ čo lipová (ktorú som skúšala vyrezať kedysi) je aj po tom najjemnejšom brúsnom papieri chlpatá.
Tentoraz som však urobila výnimku a rozhodla som sa vyrobiť lyžičku tak, ako o tom píšu zahraniční rezbári - z čerstvého, mäkšieho dreva, bez brúsenia - len aby som bez predsudkov zistila, ako je to v skutočnosti. Inšpirovala som sa
tu.
Brezové drevo ma prekvapilo niekoľkými vecami: na vzduchu sa sfarbuje mierne do červena, po vyschnutí vonia tak trochu ako olej z hranolkov. Nevyzerá byť pórovité, ale keď som namočila hotovú lyžičku do oleja, vystúpilo z nej obrovské množstvo bubliniek a drevo nasiaklo olejom natoľko, že tie najtenšie časti lyžičky začali trochu prepúšťať svetlo...
Lyžička vyzerá dostatočne dobre aj bez brúsenia...
... ale nie som celkom spokojná s výzdobou, ktorá sa nazýva vruborez. Na tej musím ešte trochu zapracovať...
