Odkiaľ berieš drevo?

Toto je otázka, ktorú dostávam skutočne často. Odkiaľ beriem drevo na vyrezávanie?

Začnem trochu zoširoka, fotkami lyžičkových polotovarov, ktoré sa u mňa v poslednom čase nahromadili. Tak poďme na to.

Na tejto fotke je vľavo hore šesť kusov orgovánu (drevo rodičia vypýtali od suseda, ktorý likvidoval prerastené kríky), vpravo hore dva kusy višne (drevo je z vyschnutého stromu zo záhrady rodiny sestrinho priateľa). V dolnom rade sú zľava tri kusy egrešového dreva (bratov kamarát musel spíliť stromčekový egreš a poslal mi z neho celý kmeň), jeden kus čerešne a dva kusy liesky (rodičia orezávali stromy a kríky v záhrade a nejaké drevo mi odložili).

 

Na druhej fotke sú rôzne druhy dreva. Zľava doprava je to dvakrát jedlý gaštan (z hrubého konára, čo sa odlomil zo stromu v parku), jedna jelša (zo stromu, ktorý v lese vyvrátili zimné víchrice), trikrát sumach (konár, ktorý sa odlomil na sídlisku počas búrky), rešetliak, hloh a šípková ruža (ochranári v zime likvidovali náletové dreviny).

 

Na poslednej fotke je drevo, čo som si priniesla z dovolenky. Vľavo je konár z vresovca nájdený na výlete, vpravo poleno a vetva z akácie (vypýtala som si trochu z dreva, čo mali miestni ľudia nachystané na kúrenie) a uprostred pravdepodobne tiež akácia, ale nie som si tým celkom istá. Viac o tomto exotickom dreve napíšem neskôr.

Takže pokiaľ chcete drevo na vyrezávanie, máte niekoľko možností:

1. Rozchýrte medzi rodinou, kolegami a kamarátmi, že ste sa dali na vyrezávanie. Pošlite im fotky svojich prvých lyžíc a nenápadne sa zmieňte o tom, že drevo z ovocných stromov je veľmi kvalitné. Potom čakajte. Po čase za vami určite niekto príde a povie: "Práve som spílil na záhrade starý strom (slivku, jabloň, orech, ...), nechceš drevo?" 
2. Kúpte si skladaciu pílu a potom dávajte dobrý pozor, keď sa prechádzate v lese alebo aj po meste. Stromy v parkoch sa občas orezávajú a občas sa z nich nejaký ten konár odlomí, či už vplyvom snehu alebo silného vetra. Odlomené konáre sú určené na likvidáciu, nikomu nebude vadiť, keď si z nich kus odrežete. Ak zastihnete arboristov priamo pri práci, môžete si od nich kus dreva vypýtať. Podobne aj v lese pri kalamitách ostane vždy množstvo konárov, o ktoré nik nemá záujem. Na lyžicu stačí vetva hrubá 4-5 centimetrov.
3. Ak uvidíte niekde vo dvore zásoby zaujímavého dreva, môžete si tiež skúsiť pár kúskov vypýtať. Niektoré druhy dreva (napríklad čerešňa či orech) sa dajú rozoznať na prvý pohľad. Pokiaľ chcete len jedno či dve polienka, s veľkou pravdepodobnosťou ich dostanete zadarmo. Prípadne môžete navrhnúť výmenný obchod niekoľko kusov dreva za 1 lyžicu. Majte vždy v telefóne fotky svojich najkrajších lyžíc, aby ste vedeli ľahko vysvetliť, načo to drevo potrebujete.
   
4. Ak chcete skutočne exotické drevo, môžete skúsiť osloviť výrobcov drevených podláh. Niektorí sú ochotní predať odrezky alebo dokonca poskytnúť ich pár zadarmo ako "vzorky".
5. No a samozrejme ak chcete nejaký konkrétny druh dreva, čo u nás moc nerastie (napríklad olivové), dá sa kúpiť cez internet. Môže to byť drahé (napríklad za olivové drevo 30x4x4 cm som kedysi zaplatila 22 eur), ale niektoré druhy dreva za to proste stoja.

Aby som nezabudla, je veľmi dôležité zistiť si o každom druhu dreva, či náhodou neobsahuje toxíny. Niektoré stromy a kríky sú seriózne jedovaté! Napríklad tis má pekné drevo, ale lyžice z neho určite nerobte.

Je vcelku zrejmé, že možnosti 1-3 závisia hlavne od šťastných náhod. Niekedy môžete ostať bez dreva a niekedy budete zavalení pod kopou lyžičkových polotovarov, ako sa to stalo teraz mne. Mám ich tu dvadsaťdeväť! V poslednej dobe som vyrezávala rýchlosťou približne 1 lyžica za mesiac, takže ak si nepohnem, môže to trvať dva a pol roka, kým všetky lyžice dokončím...

Takže je čas naostriť nože a pustiť sa do toho.