Dnes bude na blogu ovocný deň :) Najprv lyžica z egrešového dreva - toto drevo sa podobá na slivkové, ale je o kúštik mäkšie. Ružové a svetlohnedé časti dreva vplyvom svetla pomerne rýchlo stmavnú.
A tu je lyžica z višňového dreva. Počas vyrezávania drevo slabo voňalo, trochu ako čerešňové kôstky a trochu ako kokosová múčka. Inak je veľmi podobné čerešňovému drevu.
V lete som navštívila Madeiru, ktorej názov v portugalčine znamená "drevo" a kde rastie mnoho pre nás exotických druhov stromov. Hneď som vedela, že najlepší suvenír by bol kus nejakého miestneho dreva.
Ako prvé som získala drevo vresovca stromovitého. Je to ker príbuzný vresu, ktorý v miestnych horách rastie podobne ako u nás kosodrevina. A podobne ako kosodrevinu ho občas orezávajú, keď začne prerastať cez turistické chodníky. Stačilo vybrať si z hromady konárov pohádzaných vedľa cesty. Hneď som videla, že drevo je veľmi husté a kvalitné a neskôr som sa dozvedela, že je aj čiastočne ohňovzdorné.
Ako druhé som získala drevo akácie. Na rozdiel od vresovca, akácia nie je pôvodný druh, ale bola dovezená z Austrálie. Miestni ľudia ju hojne používajú ako palivo (majitelia reštaurácie/grilu sa trochu divili, prečo si pýtam kus dreva, ale dali mi ho zadarmo). Drevo je ľahké, ale pevné a má peknú farbu.
Myslela som si, že obidve polienka, čo som si vypýtala, sú akáciové. Až po rozštiepení sa ukázalo, že jedno drevo je iné farbou, štruktúrou aj tvrdosťou. Zatiaľ mi to pripadá ako nejaký dub, ale nie som si celkom istá. Možno sa mi ho časom podarí určiť presnejšie.
