1) Nezadrie sa mi z drevenej lyžice trieska do jazyka?
Mnohí ľudia si pod pojmom "drevo" predstavia takéto neohobľované dosky, čo sa celé ježia trieskami:
Povrch dreva závisí od nástrojov, aké pri spracovaní použijete. Píla zanechá na povrchu takéto triesky, pretože zuby píly v podstate trhajú vlákna. Lyžice sa však nevyrezávajú pílou! Ak máte trochu zručnosti, vhodné drevo a ostrý nôž, povrch rezu môže byť hladší než displej smartfónu a žiadne triesky na ňom nebudú. Navyše sa lyžica môže vybrúsiť a vyleštiť, ale to je už len otázka povrchovej úpravy, a nie odstraňovania triesok.
Napríklad tieto lyžice nie sú vôbec vybrúsené:
2) Brúsiť či nebrúsiť?
V súčasnosti je medzi mnohými remeselníkmi módou nepoužívať žiadny brúsny papier. Má to svoju logiku – ak niekto vyrába lyžice na predaj, chce ich vyrezať čo najrýchlejšie a vylúčiť všetky kroky, ktoré nie sú nevyhnutné. Dôkladné brúsenie a leštenie trvá dlho a ak ho vynecháte, ušetríte pri výrobe možno až tretinu času. Tiež je jasné, že taký remeselník sa bude snažiť presvedčiť svojich zákazníkov, že toto je ten najlepší a najkvalitnejší spôsob výroby. Navyše pre mnohých je otázkou profesionálnej hrdosti vyrezať lyžice tak dobre, že brúsenie nepotrebujú.
Šmirgľovanie má svoju zlú povesť aj preto, že často slúži ako pomôcka na zahladenie chýb pri vyrezávaní. Ale povedzme si to na rovinu, škaredá lyžica ostane škaredá bez ohľadu na to, koľko šmirgľov na nej zoderiete.
Ak sa vám bude niekto snažiť nahovoriť, že šmirgel je absolútne zlo, neberte ho vážne. Je to skôr otázka osobných preferencií. Niektorí ľudia milujú textúru dreva opracovaného nožom, iní zase uprednostňujú rovnomerný vyleštený povrch. Osobne mám o niečo radšej vybrúsené lyžice, ale to jedine preto, že rovnomerný povrch sa jednoduchšie umýva od zvyškov jedla. K nevybrúseným sa prikláňam vtedy, ak:
- je to drevo, ktoré sa zle leští (napríklad čerešňové, lipové)
- je to svetlé drevo bez výraznej vzorky (vtedy je lyžica krajšia s viditeľnou textúrou po noži)
3) Čím treba brúsiť lyžicu?
Šmirgle sa vyrábajú v rôznych zrnitostiach približne od 15 do 2000. Toto číslo označuje, koľko brúsnych zŕn je na jednom štvorcovom centimetri papiera, takže čím je číslo zrnitosti vyššie, tým sú zrná menšie a šmirgel jemnejší.
V návodoch na internete bežne nájdete, že pri brúsení lyžíc treba použiť postupne šmirgle 80, 120, 240, 360, 400, 600, 1000, 2000 a že žiadny z nich nesmiete vynechať. Ale neplatí to univerzálne. Mnoho závisí od kvality konkrétneho šmirgľa, ale aj od druhu dreva, z ktorého je lyžica. Ja napríklad takmer nikdy nepoužívam 80-ku, lebo je príliš hrubá a zanecháva hlboké škrabance. Ak je lyžica z mäkšieho dreva, napríklad vŕbového, tak nepoužívam ani 120-ku. Zrnitosť 240 sa mi použiť neoplatí, lebo sa strašne rýchlo zoderie, ale to som zrejme iba kúpila nejaký menej kvalitný druh šmirgľa. 400-ku vynechávam preto, že účinok je príliš podobný 360-ke a nemá to veľmi zmysel. Takže lyžice z tvrdšieho dreva brúsim šmirgľami 120, 360, 600 a potom leštím zrnitosťou 2000. Na mäkké drevo používam 360, 600 a 2000. Treba si aspoň na začiatok kúpiť viac rôznych druhov brúsnych papierov a odskúšať, ktorá kombinácia najlepšie funguje.
4) Aký je správny postup?
Dá sa to všelijako, ale napíšem, čo sa osvedčilo mne.
Odstrihnite si z brúsneho papiera pás 6-8 cm široký (hrubšie šmirgle vám pri strihaní doškrabú nožnice, tak na to použite radšej nejaké staré). Potom papier niekoľkokrát poprekladajte (zrolujte) tak, aby vznikla plochá rolka 6-8 cm dlhá a 1-2 cm široká. S týmto sa dajú ľahko vybrúsiť všetky vonkajšie časti lyžice. Poskladaný brúsny papier je dostatočne pevný, aby sa pod rukami nekrčil a súčasne dosť ohybný, aby sa prispôsobil krivkám lyžice. Keď sa vám vrchná vrstva rolky zoderie, odtrhnite ju a tým odkryjete ďalšiu vrstvu.
Pri každej ďalšej zrnitosti treba dávať pozor hlavne na to, aby ste odstránili škrabance, ktoré ostali po predchádzajúcom šmirgli. Občas sa ťažko rozlišuje, či sú škrabance staré alebo nové, preto treba občas zmeniť smer brúsenia.
Po prebrúsení 600-kou už lyžica vyzerá byť hladká, ale ešte nie je koniec. Treba ju opláchnuť a vysušiť. Drevné vlákna narušené brúsením sa vztýčia, lyžica bude na dotyk chlpatá a treba ju znova zabrúsiť. Tento krok sa musí opakovať, až kým drevo nebude hladké aj po umytí. Počet opakovaní závisí od konkrétneho dreva. Napríklad orgovánu a hrabu stačia dve opakovania, zatiaľ čo čerešňové drevo nie je dosť dobre vyhladené ani po desiatich (preto radím čerešňu radšej nebrúsiť, je to otravné).
Potom treba lyžicu už len preleštiť veľmi jemným papierom zrnitosti 2000 a môže sa natrieť olejom.
5) Ako vybrúsim vnútro lyžice?
Odstrihnite si pásik šmirgľa na šírku svojho ukazováka. Ten sa dá takto prilepiť k prstu alebo pridržať ostatnými prstami. Potom môžete brúsiť špičkou prsta. Brúsenie vnútorného povrchu lyžice je ťažšie a možno budete musieť zo začiatku použiť hrubšiu zrnitosť. Tiež platí, že takéto brúsne pásiky sa pomerne rýchlo zoderú, lebo sa viac ohýbajú a krčia.
6) Ako rozoznám, či je lyžica dobre alebo zle vybrúsená?
Na prvý
pohľad sa zdá, že šmirgľovanie je jednoduchá práca a že ju
rovnako dobre zvládne ktokoľvek. Ale aj tu treba istú prax a dá
sa to pokaziť viacerými spôsobmi, napríklad:
- ak ostanú na lyžici viditeľné škrabance (niekto bol lenivý :D)
- ak sú niekde na hladkom povrchu matnejšie škvrny (sú to jamky, nerovnosti po vyrezávaní, ktoré neboli dostatočne dorovna zabrúsené)
- ak sú vnútri lyžice ojedinelé ryhy (vznikajú ak náhodou zaseknete lyžičkárom pod nesprávnym uhlom, brúsením sa takmer nedajú odstrániť)
