piatok 26. septembra 2014

Broskyňová vareška

Hoci na internete sa dá nájsť o dreve naozaj všeličo, broskyňové drevo je takmer neznáme. Jediná informácia, ktorú som o ňom našla je to, že sa dá použiť ako palivo na údenie. Nie je to ani tým, že sa jedná o ovocný strom, lebo z jabloní, sliviek a čerešní sa vyrezáva bežne...
Keď som si na zlomenom broskyňovom strome všimla hnedé sfarbenie dreva, rozhodla som sa ho napriek všetkému vyskúšať.

Broskyňové drevo je stredne tvrdé a veľmi zaujímavo vonia, trochu ako čerešne a trochu ako čaj lapacho.

Pomocou novej sekery som zarovnala trochu skrútené poleno a vyrobila som tento vareškový polotovar (áno, musím ešte trochu potrénovať, ale je to oveľa lepšie a rýchlejšie než predtým).


Na hotovej vareške je vidieť tmavšie aj svetlejšie pásiky a celkom zaujímavú vzorku. Chystám sa vyrobiť aj lyžičku a otestovať, či je toto drevo rovnako dobré ako slivkové a čerešňové.

Nová sekera!

Už dlho som na stránkach iných rezbárov obdivovala, ako presne dokážu vysekať lyžičkový polotovar iba s pomocou sekery. Po niekoľkých nie veľmi uspokojivých pokusoch som usúdila, že chyba určite nie je vo mne, ale v sekere - a objednala som si novú :)


Touto sekerou sa dá zoťať strom alebo naštiepať drevo, ale predovšetkým je výborná na vyrezávanie. Dá sa chytiť tesne pri hlavici na jemnejšie a presnejšie osekávanie dreva a je taká ostrá, že sa s ňou dá rezať ako s nožom. Ak ste sa ešte nikdy neporezali tak, že ste prešli palcom po sekere... aj to sa dá.


Presvedčila som sa, že pri výrobe lyžičiek ušetrí dobrá sekera kopu času a driny... Nateraz stačilo reklamy, výsledky uvidíte v ďalších príspevkoch...

utorok 9. septembra 2014

Drevo s vôňou citrónu

V databáze dreva sa píše, že orgovánové drevo máva často vnútri červené alebo fialové pruhy. Na jar sa mi podarilo získať niekoľko orgovánových polienok, ale také veľké šťastie som nemala - drevo malo celkom obyčajnú bielu a svetlohnedú farbu.
Orgovánové kmene nedorastajú do veľkej hrúbky, vnútri bývajú často práchnivé a pri sušení veľmi často praskajú. Prečo s takým drevom vôbec strácať čas? Navyše ak nemá ani tie sľúbené fialové pruhy?
Poviem vám - napriek tomu všetkému je to úžasné drevo. Je tvrdé, ale má rovnomernú štruktúru, peknú kresbu a lesk. Okrem toho veľmi príjemne vonia. Čerstvé polená mali výraznú vôňu citrónového oleja, po vysušení voňali ako citrónové mydlo.
Vybrané polienko bolo prirodzene zakrivené tak, že vytváralo lyžičkový tvar. Keď začalo praskať, zaliala som konce voskom a nechala som ho asi pol roka pomaličky schnúť.
Kdesi som čítala, že tvrdé drevo by sa malo sušiť asi rok na každý centimeter hrúbky od stredu. Na túto lyžičku však stačilo aj pol roka. Drevo prestalo praskať a vyzeralo byť suché.
Inšpirovala som sa touto lyžičkou, tiež vyrezanou z orgovánu.
Na nasledujúcej fotke je vidieť prirodzený lesk dreva pri vyrezávaní. Hladkosť dreva ešte umocňovala mydlový dojem.
Okolo drene sú dve tenké červenkasté čiarky - to je jediné exotické sfarbenie tohto kusu dreva :D Tiež je zaujímavé, že hranica beľového a jadrového dreva nejde presne po letohruhoch.
(Aby ste rozumeli - jadrové drevo je to hnedé, z vnútra kmeňa a beľové je svetlejšie, živé drevo z okraja. U niektorých stromov, napríklad u smreka, môžu mať aj celkom rovnakú farbu.)

Tu je lyžička po vybrúsení...

... a hotová po naolejovaní.
Celkovo som s výsledkom veľmi spokojná - s tvarom, štruktúrou aj kresbou dreva.