Vždy keď mám k dispozícii kus dreva dostatočne dlhý a široký na varechu, tak to aj využijem, predovšetkým preto, že vyrezávanie varešiek je oproti lyžiciam pomerne jednoduché. Celý proces sa veľmi zrýchli použitím obojručného noža a hoblíka.
No a tak sa stalo, že sa mi varechy začali v kredenci hromadiť. Ukľudňujem sa tým, že v najbližšom čase žiadne nové nepribudnú, lebo všetky dlhé kusy dreva som už pomíňala... ale ktovie?
Hrčovité drevo máva v sebe zaujímavú kresbu. Ak náhodou niekde nájdete hrču vhodnej veľkosti, oplatí sa z nej niečo vyrezať.
Táto hrča bola dosť veľká a krivá, tak som z nej najskôr niektoré časti odpílila. Toto je moje improvizované lesné zariadenie namiesto zveráku.
Hrnček je v podstate iba prázdny priestor obalený drevom, a preto ma čakalo veľa hĺbenia :) Najlepšie sa mi osvedčilo vyvŕtať niekoľko dier a drevo medzi nimi vysekať dlátom. Diery treba vŕtať radšej na viackrát, vždy len pár centimetrov hlboké, a to z dvoch dôvodov:
Vnútro som vyhĺbila takýmto zahnutým dlátom, dno som zarovnala lyžičkárom. Nakreslené šípky ukazujú miesta, kde sa menil smer rastu vlákien a musela som tam hĺbiť opatrnejšie.
Ucho som dlho nechala neopracované a veľmi hrubé, pretože pri orezávaní vonkajších stien som do neho často zasekla nožom. Vyvŕtala som do neho iba provizórnu dieru, aby sa šálka dala počas vyrezávania lepšie držať. Na obrázku dole je už ucho čiastočne opracované. Je tam tiež vidieť moment, kedy som začala orezávať a vyhladzovať vonkajšie steny pomocou hoblíka-lastovičky. Vľavo je už povrch vyhladený, vpravo ešte nahrubo orezaný nožom.
Tu je spomínaný hoblík-lastovička. Dá sa s ním efektívne vyhladiť rovný alebo aj konvexný povrch, ako napríklad vonkajšie steny šálky. Tieto hoblíky mám dva, jeden je miniatúrny. Pôvodne som si myslela, že ho budem používať na lyžičky, lenže tam je málo konvexných povrchov. Miniatúrny hoblík teda dlho ležal na polici, až teraz prišla jeho chvíľa: s veľkým hoblíkom sa nedalo dobre rezať okolo ucha šálky, ale minihoblík sa tam zmestil akurátne.
Tu je hrnček po ohobľovaní stien a vytvarovaní ucha. A dole je ešte pár záberov na hrnček vybrúsený a vyleštený.
Prišiel čas pomíňať nejaké zásoby starého dreva, a tak som sa vrátila k slivkovému drevu, s ktorým som kedysi pred siedmimi rokmi začínala. Bola to trochu nostalgická, ale veľmi pekná robota. Drevo pochádza zo stromu, ktorý bol napadnutý vírusom šárky a museli sme ho vypíliť (v tejto dobe akosi cítim potrebu poznamenať, že šárka sa na ľudí nešíri :)) Strom bol ešte pomerne mladý a v kmeni bolo dosť málo jadrového dreva, sfarbeného pekne dohneda.
Jeden kúsok dreva bol vhodný na lyžicu:
Druhý na varešku:
Tretí kúsok mal byť tiež na varešku, ale rozštiepil sa úplne nakrivo. Normálne by som možno taký kus dreva vyhodila, ale keďže bol posledný, tak som sa nad ním zľutovala a vyrezala som aspoň túto malú kávovú lyžičku:
A to je z mojich zásob slivkového dreva všetko. Na pripomenutie, čo všetko sa dá vytvoriť z jedného chorého stromu (a tiež ako som sa vo vyrezávaní postupom času zdokonalila), som pripojila znovu staré fotky všetkého, čo som z tohto dreva za tých 7 rokov vyrobila.
Moja historická lyžica, stále ju mám (ale moc sa ňou už nechválim):
Lyžica pre kamaráta z tábora:
Varecha vyrezaná neveľmi prezieravo z prasknutého dreva, kvôli tomu sme ju pred časom vyhodili:
Lyžica pre kolegyňu z práce:
Kamienok, ktorý si počas návštevy adoptovali naše neterky-dvojičky:
Jedna z týchto variech slúži ešte stále u mňa v kuchyni, druhá u mojej sestry:
Náhradný kamienok pre mňa:
Drevorubačská lyžica pre môjho manžela:
Lyžica zatiaľ bez majiteľa:
Neďaleko rastie agátový les. Agáty sú potvory a do pôdy vylučujú jedovaté látky, aby zlikvidovali konkurenciu. Ale bazové kríky sú voči tomu odolné a rastie ich tam plno. Vďaka tomu vznikla aj táto menšia lyžička. Našla som síce aj šesťmetrovú bazu s kmeňom hrubým ako stehno, ale načo ju zbytočne ničiť. Radšej som odpílila vetvu z obyčajného kríka.
Bazové drevo má v strede približne 1cm širokú dreň mäkkú ako polystyrén, preto sa tradične používa na výrobu píšťaliek (mäkká dreň uľahčuje pozdĺžne vŕtanie). Okolo drene sú v dreve tmavšie pásiky, inak nie je asi ničím ďalším výnimočné.
Okrem toho som dokončila tieto dve nové lyžice z dreva divej čerešne.
