pondelok 8. júna 2020

Ergonómia črpákov

Pred niekoľkými rokmi sme boli na dovolenke v jednom malom penzióne a tam som objavila vystavené črpáky. Využila som príležitosť a odfotila som si ich. Pritom ma dosť prekvapilo, ako ťažko a nepohodlne padli do ruky. Ale až keď som sa sama pokúsila nejaké črpáky vyrobiť, pochopila som, že to tak byť vôbec nemusí.

Po prvé, všimnite si ten malý okrúhly výrez, za ktorý by sa to celé zrejme malo chytiť. Viac než jeden prst sa tam nevojde a ostatné nemáte kam dať. Navyše okraje výrezu sú hranaté, čo je hrozne nepohodlné. Zbytočná masa dreva na rúčke prispieva k hmotnosti.

Po druhé, boky nádobky sú príliš hrubé. Bežne stačí 5-7 milimetrov, tu to bolo viac než centimeter. Pri tomto type črpákov treba na jednom boku nechať trochu väčšiu hrúbku na žliabok, v ktorom je upevnené ucho, ale tu je tiež pridané zbytočne veľa (viem to podľa podobných črpákov od iných výrobcov).

A nakoniec, skúsili ste niekedy piť z pohára, ktorý by mal takýto hrubý a ostnatý okraj?

Teraz si možno poviete: ale veď z črpákov nikto nepije, sú iba na to, aby boli vystavené niekde na polici.
Ale nie som si istá, čo je tu príčina a čo následok. Možno si niektorí ľudia kúpia črpák, lebo sa im páči, potom sa z neho doma skúsia napiť - a potom to veľmi rýchlo vzdajú a črpák skončí na spomínanej poličke.
Nie som prvá, kto si tento fenomén všimol. Napríklad na stránke obnova.sk sa píše v článku o črpákoch:
"Črpáky posledných desaťročí sú rôznorodé, voľnejšie ich môžeme rozdeliť do dvoch skupín: v prvej sú črpáky, pri ktorých prevažuje už estetická funkcia nad praktickou, ale ponechávajú si ešte zdanie používania. Druhou skupinou sú črpáky s čisto estetickou funkciou, dosť často však nízkej hodnoty."

Niektoré črpáky sú od výroby predurčené stať sa folklórnym lapačom prachu. (Tento obrázok mám z internetu, ale už si nepamätám odkiaľ.)
 
V skutočnosti črpák nemusí byť ťažký a ani nemotorný. Výsledky rýchleho domáceho výskumu: moje dva črpáky (tie normálnej veľkosti, nie tie miniatúrne) vážia 150 a 170 gramov, pričom bežný porcelánový alebo keramický hrnček na čaj váži 250-300 gramov. Drevo je ľahký a pre ruky veľmi príjemný materiál a črpáky môžu byť tiež príjemné, stačí dbať na niekoľko jednoduchých zásad:
1) zaoblite všetky hrany, ktorých sa budete pri používaní črpáku bežne dotýkať
2) ucho vyrobte tak, aby sa dalo pohodlne chytiť do ruky a aby bolo kam dať všetky prsty
3) nenechávajte nikde viac dreva, než je nutné

Je ťažké nájsť črpáky, ktoré by boli reálne použiteľné, ale ide to, ak naozaj chcete. Dám sem aspoň pár príkladov z tých najlepších:

 Výrobca: Jozef Lenhart, zdroj: Fond Tradičnej Ľudovej Kultúry

Výrobca: Ľubomír Tatarka, zdroj: Fond Tradičnej Ľudovej Kultúry

Výrobca: Miroslav Barnišin, zdroj: ÚĽUV

A rozhodne sem patrí aj tento črpák, ktorý ma prvýkrát inšpiroval, aby som skúsila vyrobiť si vlastný. Meno výrobcu žiaľ nepoznám:

Vo všeobecnosti ten najviac ergonomický a dizajnovo minimalistický typ črpákov pochádza z oblasti Gemera, ale dnes ich už vyrába málokto. Vyzerajú približne takto.
Výrobca: Peter Gandžala, zdroj: ÚĽUV