Javor a topoľ

 Dnes mám dokončené dve lyžice, prvá je zo zahnutej javorovej vetvy.

Druhá lyžica je z topoľového dreva, ktoré som našla minulý rok po veternej smršti. Topoľ sivý je kríženec topoľa bieleho a osiky. Jeho drevo bolo zatiaľ najmäkšie, z akého som vyrezávala a hotová lyžica je ľahučká ako pierko. Jadrové drevo má veľmi peknú farbu a voňalo slabo ovocne, zatiaľ čo beľové drevo je takmer biele a smrdelo ako starý olej. Po usušení našťastie ostalo úplne bez zápachu.

Na lyžicu som chcela vyrezať a namaľovať ozdobu podobnú ako robieva Maryanne McGinn, ale nedopadlo to priam najlepšie, v mäkkom dreve sa pigmenty príliš rozpíjali. To len aby ste videli, že nie vždy všetko vyjde na sto percent.

Jedľový svor

Stromy v lese bývajú často prepojené koreňovým systémom. Po spílení stromu môže peň vďaka tomu ešte značne dlhú dobu prežívať a snaží sa uzatvoriť vzniknutú ranu. Vnútro pňa však od prostriedku pomaly vyhníva a dorastá iba vonkajšia časť. Takéto drevo je veľmi husté, pevné a má zaujímavú štruktúru. Nazýva sa svor a môžeme ho nájsť na bukových či jedľových pňoch. Z jedľového svoru sa niekedy vyrábali obzvlášť pevné a krásne črpáky.

V lese sa mi podarilo nájsť zopár svorov, ale žiaľ sú obrovské a na črpáky sa nehodia. Odpílila som len jeden polovičný peň, z ktorého už veľa živého dreva neostávalo. Ako experiment som z neho vyrezala lyžicu.

Získavanie svoru nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou. Peň sa musí najskôr vykopať zo zeme a korene na vhodných miestach prepíliť. Takže budete mať do činenia s mravcami, stonožkami, pandravami a všetkým ostatným, čo žije v polozhnitom pni. A ak si vyberiete nevhodné ročné obdobie ako ja, budú vás žrať aj komáre.

Ak sa vám to všetko podarí, získate po olúpaní kôry čosi takéto (z toho pňa už fakt veľa neostávalo a aj korene boli vnútri duté):

Z pňa treba ešte odstrániť mŕtve drevo. To, čo vám ostane, bude mimoriadne odolné drevo, ktoré vraj vydrží aj v náročných podmienkach mnoho rokov používania. Či sa to všetko oplatí, posúďte sami.