nedeľa 29. novembra 2015

Prečo nikto nepoužíva ihličnaté drevo?

Kedysi som si prečítala niekoľko návodov na vyrezávanie lyžíc a všetky sa zhodovali v jednom: "Nikdy nepoužívajte ihličnaté drevo! Je príliš mäkké, praská a všetko vaše jedlo bude potom chutiť ako živica!"
Medzitým mi jeden kolega priniesol poleno z červeného smreka a keďže som od prírody optimista, predsa len som z neho vystrúhala lyžičku.

Z vlastnej skúsenosti môžem teraz povedať, že:
  • Toto drevo nie je príliš mäkké na vyrezávanie, ľudia občas robia lyžice aj z mäkšieho dreva, napríklad z vŕby.
  • Praská? Možno. To uvidím neskôr.
  • Po vysušení takmer vôbec nevonia a chutí neutrálne. 
  • A navyše (kto by to povedal?) sa dá úplne jednoducho vybrúsiť bez toho, že by ostalo chlpaté.
Pozrite sa na tie farby! A tá vzorka! Najlepšie na tom je, že červený smrek časom a vplyvom svetla naberie čoraz krajšiu farbu.

streda 21. októbra 2015

Zákerné mandľové drevo

Myslela som si, že som už zažila všetky zákernosti, aké mi drevo môže pripraviť. Stretla som sa s hrčami, nepravidelnou a zvlnenou štruktúrou, mäkkým zvetraným drevom aj s dierami od červotočov. Ale mandľa mala pre mňa prichystané prekvapenie. Všimnite si tú drobnú dutinu v hornej časti...


 Najprv som si myslela, že je to dreň alebo práchnivé drevo, neskôr sa mi zdalo, že diera môže byť vyhryzená od nejakého záhadného hmyzu. V každom prípade, diera sa vetvila na rôzne strany a prechádzala šikmo cez stred polena až na druhú stranu (vlastne nie celkom, ostala tam asi centimetrová vrstva dreva na povrchu, aby dieru maskovala). Nech už by som lyžičku otočila akokoľvek, diera by vždy prechádzala priamo cez ňu...


Našťastie druhá časť polena mala už diery iba pri povrchu a tak nakoniec predsa len vznikla lyžička...




Štruktúrou mi toto drevo pripomínalo jabloň, je rovnako tvrdé a húževnaté. Jadrové drevo má krásne farby od žltej cez hnedú až po červenú a je výrazne tvrdšie než vonkajšie beľové drevo. Dá sa tiež veľmi dobre vyleštiť. Podvedome som čakala, že mandľové drevo bude isto voňať ako mandle, ale nemá žiadnu vôňu.
Všetko dobre dopadlo a naučila som sa dôležitú vec: ak vidíte dieru v dreve, ešte pred vyrezávaním sa presvedčte, aká je hlboká. Inak môžete byť veľmi prekvapení!

Našla som dokonalý tvar

Niekoľkokrát som už skúšala vyrezávať lyžičky podľa fotiek z internetu a zistila som, že sa popri tom veľa naučím. Tentoraz som si vybrala lyžičku od Jarroda Stone Dahla maľovanú bielou farbou:


A tu je výsledok. Chcela som vyskúšať aj farbu, ktorá sa dá po domácky vyrobiť z mlieka, octu, vápna a farebného pigmentu. Ale neviem sa k tomu odhodlať, lebo lyžička sa mi páči taká, aká je.


Žiadna fotka to celkom presne nevystihuje, ale tento tvar je jemný, elegantný a dobre sedí v ruke. Myslím, že takýchto lyžíc vyrobím viac!


štvrtok 10. septembra 2015

Stredomorské drevo

Rodičia mi z dovolenky v Chorvátsku priniesli niekoľko kusov dreva, aké sa u nás nevyskytuje. Prvé z nich je mandľové, vnútri trochu spráchnivené, ale so zaujímavou farbou.


Druhé drevo je zo stromu "crnika" - podľa googlu sa jedná o dub cezmínovitý s veľmi tvrdým drevom. Domáci z neho vraj vyrezávajú poriská, uvidíme, či sa budú dať aj lyžičky. Tvrdšie než eben určite nebude :)

A napokon "kostela" alebo "fafurikula", brestovec južný. O tomto dreve som našla iba to, že je podobné jaseňovému a dá sa z neho vyrábať nábytok.

Výsledky experimentov s týmito drevami uvidíte už čoskoro. Za sponzorstvo ďakujem Eugenovi Sikirićovi a za dopravu cez pol Európy ockovi :)

Varešky a okruhliaky

V lete sa mi podarilo nájsť v kope dreva na záhrade zvyšok skvelého slivkového kmeňa, naštiepať z neho niekoľko tenkých kusov na varešky a jednu varešku aj dokončiť. Na fotke je vpredu nová vareška a vzadu stará - trochu popraskaná, lebo som mala vtedy núdzu o drevo a žiadny kus bez prasklín k dispozícii nebol.


 Na ďalšej fotke je brezová vareška z mierne hrčovitého dreva, ale vďaka tomu je aj vhodne ergonomicky zahnutá.



A nakoniec ešte jeden okruhliak z brezového dreva. Tento kus dreva bol napadnutý drevokaznou hubou a tým získal zaujímavé sfarbenie. Na lyžičky sa takéto drevo nehodí, preto bolo hneď jasné, čo z neho vyrežem.




štvrtok 25. júna 2015

Ďalšie veci zo slivkového dreva

Na balkóne mám teraz čerstvú zásobu slivkového dreva. Z najdlhšieho polienka som vyrezala varešku. V dreve boli hrče, ale podarilo sa mi urobiť viac-menej rovnú rúčku.

Polienko bolo o kúsok dlhšie než som potrebovala. Odrezaný zvyšok bol pekný, tak som z neho urobila túto mini lyžičku:


Na tejto fotke je pekne vidieť, ako slivkové drevo časom hnedne. Lyžičku vľavo som vyrezala asi pred mesiacom, potom mini lyžičku pred pár dňami a varešku som dokončila až dnes.

sobota 13. júna 2015

Nové slivkové drevo

Nedávno som dostala pár kúskov slivkového dreva. Vyrezávalo sa z neho ľahko, lebo bolo ešte čerstvé. Spočiatku bolo viac oranžové a ružové, ale na vzduchu postupne stmavlo. Na skúšku som urobila takúto lyžičku:



piatok 8. mája 2015

Lyžička na soľ

Vyrezala som ďalšiu lyžičku z broskyňového dreva, tentoraz celkom malú:

 Bude prebývať v dóze a slúžiť na naberanie soli. Broskyňové drevo má úžasné farby!



štvrtok 7. mája 2015

Bublinky

Našla som v počítači niekoľko fotiek z výroby poslednej brezovej lyžičky. Najzaujímavejšia je určite táto, kde sa lyžička namáča v oleji:
Pri pohľade zblízka je vidieť, koľko bubliniek z dreva vystupuje. Hustejšie a menej pórovité drevo (napríklad jabloňové, slivkové) sa takto nespráva, sotva by ste videli jednu či dve bublinky. Naopak veľa bubliniek som videla pri lyžičkách z dubu, orecha, brezy a lipy.
Ak používate orechový olej, je dôležitá ešte jedna vec: lyžičky z pórovitého dreva, ktoré do seba vsiakli veľa oleja, treba nechať pár dní na slnku, aby olej správne stuhol a zakonzervoval sa. Pri hustom dreve to nie je nutné.
Keďže jediné naozaj slnečné okno u mňa okupujú kaktusy, nechávam takéto lyžičky pár dní opreté o kvetináče :)

štvrtok 30. apríla 2015

Lyžička čierna ako kolomaž

Minulý rok som si spolu s olivovým drevom kúpila ešte jedno exotické drevo - ebenové. Je veľmi tvrdé a dlho ležalo odložené na skrinke, lebo som mala pred ním rešpekt :)
Nedávno som začala premýšľať, akú lyžičku z neho vlastne vyrezať. V mysli sa mi s ebenom spájali exotické, bohato vyrezávané sošky a hrebene do vlasov. Na internete sa síce dajú nájsť obrázky (dvoch či troch) ebenových lyžičiek, ale tie sú vyrezané tak komplikovane, že sa dajú použiť jedine na lapanie prachu.
Nechala som sa inšpirovať drevenými ihlicami do vlasov a nakreslila som niekoľko možných dizajnov. Na skúšku som vyrezala jeden z nich z brezového dreva a dopadlo to veľmi dobre.

A tak som prvýkrát zarezala do ebenového hranolu. Najprv som si myslela: "Veď to ani nie je také ťažké!" no asi po štvrťhodine som si musela oddýchnuť, lebo ma začalo bolieť presilené zápästie. Asi po troch večeroch sa môj nôž zatupil natoľko, že sa s ním viac do dreva nedalo ani zarezať. Presvedčila som sa, že pri ebenovom dreve treba ostriť nôž každý deň.


Práca s ebenom má aj iné zvláštnosti:
  • piliny odletujú oveľa ďalej a vyzerajú ako kúsky dreveného uhlia (dokonca majú v sebe drobné lesklé bodky presne ako drevené uhlie)
  • eben má nesmierne zvláštnu vôňu - človek vie, že je to drevo, no zároveň to trochu pripomína slabý závan dymu a možno ešte niečo iné, čo sa mi dosiaľ nepodarilo identifikovať
  • v niektorých smeroch sa ľahko štiepi, v iných je zase tvrdý a homogénny ako kus mramoru
  • je to ideálny materiál na brúsenie a leštenie - po namočení do vody vlákna vôbec nevystúpia a drevo neostane chlpaté
  • povrch bol dostatočne hladký už po brúsnom papieri zrnitosti 120, jemnejšie zrnitosti potom len pridávajú lesk
  • eben nepláva vo vode a dokonca vodu mierne odpudzuje
 

Ukázalo sa, že najťažšie bude vydlabať dutinu. Ako najlepšia možnosť sa ukázal Dremel s vysokootáčkovou frézou a na záver lyžičkár.




Na vyrezanie rukoväte som si kúpila tenší frézovací nástavec. Keby som bola pri frézovaní šikovnejšia, možno by sa mi podarilo vybrúsiť kompletnú vzorku (až na rohové časti)... ale radšej som sa držala ďalej od okrajov, aby som náhodou neodbrúsila niečo, čo netreba. Spočiatku to vyzeralo strašne...

Ale po odstránení ďalšieho zbytočného dreva... už nie tak strašne :)




sobota 7. marca 2015

Pár drobností

Počas niekoľkých voľnejších dní som vystrúhala zopár drobností. Prvou bol vešiačik do kúpeľne, vyrobený z čerešňového dreva.


Nasledoval lukostrelecký prsteň pre sestru - ten sa navlečie na palec, ktorým človek drží tetivu a slúži ako ochrana pred mozoľmi :) Spravila som ho z jabloňového dreva.

Zo (skoro posledného) zvyšku jabloňového dreva som vyrezala ďalší drevený okruhliak.



nedeľa 25. januára 2015

Palacinkové príslušenstvo

Varešky, ktoré si kúpite na jarmoku alebo v obchode, mávajú rôzne neduhy. Predovšetkým bývajú vypílené bez ohľadu na smer vlákna v dreve, takže sa vám časom ohnú alebo pokrútia. Často sú chlpaté, lebo sa ich výrobcovia nenamáhali vybrúsiť. Ale stávajú sa aj iné veci: jedna kamarátka si kúpila lopatku na obracanie palaciniek, no po niekoľkých použitiach sa lopatka vystrela a stratila tvar, lebo bola vyrobená z dreva ohýbaného nad parou...
Tá istá kamarátka si u mňa objednala novú obracačku na palacinky spolu s malým valčekom, ktorý slúži na roztieranie cesta na panvici.

Lopatka je vyrobená z radiálne rezaného brezového dreva, takže rovná plocha lopatky by sa nemala pokrútiť ani zohnúť. Valček je zo zvyšku jabloňového dreva. Keďže nemám sústruh, vyrezala som valček ručne a potom som ho otáčala vnútri malej rolky šmirgľového papiera, až kým nebol obrúsený celkom hladko a rovnomerne zo všetkých strán.