Mám tu pár hotových lyžíc, prvá je z akácie. Je to krásne a veľmi pevné drevo.
Druhá lyžica je z jedlého gaštanu. Mala som ju rozrobenú ešte od augusta minulého roku a nie a nie ju dokončiť. V dreve sú pomerne veľké otvorené póry, takže sa naozaj ťažko brúsilo. Ale tá rybička na rúčke vyzerá fakt dobre.
Posledná lyžica je z čerešňového dreva (túto som nebrúsila). Dlho som nevedela, aký tvar jej dať, ale na poslednú chvíľu sa to nejako vyvrbilo - oveľa lepšie, než by som to vedela naplánovať.
Minulý víkend som sa zúčastnila na kurze v ÚĽUVe a naučila som sa zdobiť drevo ornamentmi vybíjanými z mosadzného plechu. Funguje to tak, že plech sa najskôr na jednej strane zaostrí, odstrihne sa z neho 2mm úzky pásik, ten sa vytvaruje do vlnovky a následne sa veľmi opatrne vbije kladivkom do dreva tak, aby sa plech nepokrivil. Tu je môj výtvor.
Okrem toho som si doma vyrobila stolček z dubového dreva - síce už dávno, ale zabudla som o tom napísať. Bolo zaujímavé trochu fušovať do výroby nábytku a navyše presne taký stolček, ako som potrebovala, nikde nemali. Drevo medzitým už stihlo trochu stmavnúť oproti fotke dolu.
Toto sú malé lyžičky, ktoré som vyrobila pre moju neter a synovca, dvojičky. Lyžička vľavo je z hlohu a vpravo z orgovánu.
Ani tieto Vianoce sa nezaobišli bez darčekov z dreva. Tu sú varešky, ktoré putovali pod stromček - prostredná vareška bola vyrobená už dávno, ale teraz prešla procesom odľahčenia a odstránenia všetkého nadbytočného dreva, lebo bola príliš masívna a ťažká do ruky. Výsledok je omnoho lepší.
Horná vareška je z čerešne, prostredná zo slivky a dolná z broskyne.
Dnes bude na blogu ovocný deň :) Najprv lyžica z egrešového dreva - toto drevo sa podobá na slivkové, ale je o kúštik mäkšie. Ružové a svetlohnedé časti dreva vplyvom svetla pomerne rýchlo stmavnú.
A tu je lyžica z višňového dreva. Počas vyrezávania drevo slabo voňalo, trochu ako čerešňové kôstky a trochu ako kokosová múčka. Inak je veľmi podobné čerešňovému drevu.
V lete som navštívila Madeiru, ktorej názov v portugalčine znamená "drevo" a kde rastie mnoho pre nás exotických druhov stromov. Hneď som vedela, že najlepší suvenír by bol kus nejakého miestneho dreva.
Ako prvé som získala drevo vresovca stromovitého. Je to ker príbuzný vresu, ktorý v miestnych horách rastie podobne ako u nás kosodrevina. A podobne ako kosodrevinu ho občas orezávajú, keď začne prerastať cez turistické chodníky. Stačilo vybrať si z hromady konárov pohádzaných vedľa cesty. Hneď som videla, že drevo je veľmi husté a kvalitné a neskôr som sa dozvedela, že je aj čiastočne ohňovzdorné.
Ako druhé som získala drevo akácie. Na rozdiel od vresovca, akácia nie je pôvodný druh, ale bola dovezená z Austrálie. Miestni ľudia ju hojne používajú ako palivo (majitelia reštaurácie/grilu sa trochu divili, prečo si pýtam kus dreva, ale dali mi ho zadarmo). Drevo je ľahké, ale pevné a má peknú farbu.
Myslela som si, že obidve polienka, čo som si vypýtala, sú akáciové. Až po rozštiepení sa ukázalo, že jedno drevo je iné farbou, štruktúrou aj tvrdosťou. Zatiaľ mi to pripadá ako nejaký dub, ale nie som si celkom istá. Možno sa mi ho časom podarí určiť presnejšie.
Dokončila som tri nové lyžičky (to nie sú z tých 29 lyžičkových polotovarov, čo som spomínala minule, tieto sú ešte navyše).
Prvá lyžička zľava je z kríku, ktorý sa nazýva rešetliak prečisťujúci. V niektorých knižkách sa dočítate, že rešetliak je jedovatý - ale jeho jedovatosť spočíva v tom, že bobule účinkujú ako preháňadlo (preto sa nazýva prečisťujúci). Keby ste túto peknú červenú lyžičku zjedli, pravdepodobne vás tiež preženie... ale hlavne z prebytku vlákniny ;)
Drevo rešetliaku svojou kresbou na reze pripomína agát, ale má oveľa krajšie farby. Je tiež tvrdšie než agát, viac sa z neho vyštiepujú vlákna a omnoho ľahšie sa brúsi a leští.
Malá lyžička uprostred je zo šípovej ruže. Toto drevo je veľmi kvalitné - je husté, hladké a rovnomerné. Škoda, že sa dá zohnať iba v takýchto malých kúskoch, keďže ruže málokedy narastú hrubšie.
Lyžica vpravo je z jelše. Toto drevo má červenkastý nádych, ale časom by malo zmeniť farbu do svetlohneda. Túto lyžicu som vybrúsila, ale zistila som, že jelša je z tých druhov, ktoré sa brúsiť neoplatí. Trvá to veľmi dlho a navyše jelšové drevo má pekný lesklý povrch prirodzene aj na reze po noži.
Z každého druhu dreva mám ešte po jednom kúsku, tak časom pribudnú ďalšie podobné lyžičky.
