Drevo s vôňou citrónu

V databáze dreva sa píše, že orgovánové drevo máva často vnútri červené alebo fialové pruhy. Na jar sa mi podarilo získať niekoľko orgovánových polienok, ale také veľké šťastie som nemala - drevo malo celkom obyčajnú bielu a svetlohnedú farbu.

Orgovánové kmene nedorastajú do veľkej hrúbky, vnútri bývajú často práchnivé a pri sušení veľmi často praskajú. Prečo s takým drevom vôbec strácať čas? Navyše ak nemá ani tie sľúbené fialové pruhy?
Poviem vám - napriek tomu všetkému je to úžasné drevo. Je tvrdé, ale má rovnomernú štruktúru, peknú kresbu a lesk. Okrem toho veľmi príjemne vonia. Čerstvé polená mali výraznú vôňu citrónového oleja, po vysušení voňali ako citrónové mydlo.

Vybrané polienko bolo prirodzene zakrivené tak, že vytváralo lyžičkový tvar. Keď začalo praskať, zaliala som konce voskom a nechala som ho asi pol roka pomaličky schnúť.

Kdesi som čítala, že tvrdé drevo by sa malo sušiť asi rok na každý centimeter hrúbky od stredu. Na túto lyžičku však stačilo aj pol roka. Drevo prestalo praskať a vyzeralo byť suché.

Inšpirovala som sa touto lyžičkou, tiež vyrezanou z orgovánu.

Na nasledujúcej fotke je vidieť prirodzený lesk dreva pri vyrezávaní. Hladkosť dreva ešte umocňovala mydlový dojem.

Okolo drene sú dve tenké červenkasté čiarky - to je jediné exotické sfarbenie tohto kusu dreva :D Tiež je zaujímavé, že hranica beľového a jadrového dreva nejde presne po letohruhoch.
(Aby ste rozumeli - jadrové drevo je to hnedé, z vnútra kmeňa a beľové je svetlejšie, živé drevo z okraja. U niektorých stromov, napríklad u smreka, môžu mať aj celkom rovnakú farbu.)

Tu je lyžička po vybrúsení...

... a hotová po naolejovaní.
Celkovo som s výsledkom veľmi spokojná - s tvarom, štruktúrou aj kresbou dreva.