Šálka z brezovej hrče

Asi pred rokom som dostala do daru kus brezového dreva s hrčou veľkou ako päsť (alebo skôr s dvoma hrčami, väčšou a menšou, spojenými dohromady). Cez vianoce som sa konečne odhodlala niečo z tej hrče vyrezať. Nebola som si istá, či sa to podarí, a tak som si ani nefotila postup... čo ma teraz trochu mrzí, pretože to dopadlo skvele.

Najprv som odpílila hrču od ostatného dreva. Na povrchu bola mäkká a pórovitá ako obyčajné brezové drevo, ale smerom do stredu bol materiál čoraz tmavší, hustejší a tvrdší. Chcela som  začať s tým, že vydlabem vnútro šálky, lenže práve tam bolo drevo tvrdé ako skala. Musela som začať s frézou a vŕtačkou a až potom dieru rozšíriť pomocou rezbárskych dlát a lyžičkára.

 Na vonkajšie steny stačil nožík, akurát bolo treba rezať veľmi opatrne, lebo zo zvlneného dreva sa na niektorých miestach ľahko vyštiepovali vlákna. Z malej vedľajšej hrče napokon vzniklo len veľmi malé uško.

 

Vyrezávanie z hrčí je náročné, ale tá vzorka stojí za to. Svetlé pásiky vznikajú na miestach, kde sa mení smer rastu vlákien v dreve. A navyše sa pred očami mierne pohybujú, keď s drevom otáčate pod svetlom, čo je skutočne fascinujúci pohľad.