Ergonómia črpákov

Pred niekoľkými rokmi sme boli na dovolenke v jednom malom penzióne a tam som objavila vystavené črpáky. Využila som príležitosť a odfotila som si ich. Pritom ma dosť prekvapilo, ako ťažko a nepohodlne padli do ruky. Ale až keď som sa sama pokúsila nejaké črpáky vyrobiť, pochopila som, že to tak byť vôbec nemusí.

Po prvé, všimnite si ten malý okrúhly výrez, za ktorý by sa to celé zrejme malo chytiť. Viac než jeden prst sa tam nevojde a ostatné nemáte kam dať. Navyše okraje výrezu sú hranaté, čo je hrozne nepohodlné. Zbytočná masa dreva na rúčke prispieva k hmotnosti.

Po druhé, boky nádobky sú príliš hrubé. Bežne stačí 5-7 milimetrov, tu to bolo viac než centimeter. Pri tomto type črpákov treba na jednom boku nechať trochu väčšiu hrúbku na žliabok, v ktorom je upevnené ucho, ale tu je tiež pridané zbytočne veľa (viem to podľa podobných črpákov od iných výrobcov).

A nakoniec, skúsili ste niekedy piť z pohára, ktorý by mal takýto hrubý a ostnatý okraj?

Teraz si možno poviete: ale veď z črpákov nikto nepije, sú iba na to, aby boli vystavené niekde na polici.
Ale nie som si istá, čo je tu príčina a čo následok. Možno si niektorí ľudia kúpia črpák, lebo sa im páči, potom sa z neho doma skúsia napiť - a potom to veľmi rýchlo vzdajú a črpák skončí na spomínanej poličke.
Nie som prvá, kto si tento fenomén všimol. Napríklad na stránke obnova.sk sa píše v článku o črpákoch:

"Črpáky posledných desaťročí sú rôznorodé, voľnejšie ich môžeme rozdeliť do dvoch skupín: v prvej sú črpáky, pri ktorých prevažuje už estetická funkcia nad praktickou, ale ponechávajú si ešte zdanie používania. Druhou skupinou sú črpáky s čisto estetickou funkciou, dosť často však nízkej hodnoty."

Niektoré črpáky sú od výroby predurčené stať sa folklórnym lapačom prachu. (Tento obrázok mám z internetu, ale už si nepamätám odkiaľ.)

 

V skutočnosti črpák nemusí byť ťažký a ani nemotorný. Výsledky rýchleho domáceho výskumu: moje dva črpáky (tie normálnej veľkosti, nie tie miniatúrne) vážia 150 a 170 gramov, pričom bežný porcelánový alebo keramický hrnček na čaj váži 250-300 gramov. Drevo je ľahký a pre ruky veľmi príjemný materiál a črpáky môžu byť tiež príjemné, stačí dbať na niekoľko jednoduchých zásad:
1) zaoblite všetky hrany, ktorých sa budete pri používaní črpáku bežne dotýkať
2) ucho vyrobte tak, aby sa dalo pohodlne chytiť do ruky a aby bolo kam dať všetky prsty
3) nenechávajte nikde viac dreva, než je nutné

Je ťažké nájsť črpáky, ktoré by boli reálne použiteľné, ale ide to, ak naozaj chcete. Dám sem aspoň pár príkladov z tých najlepších:

 Výrobca: Jozef Lenhart, zdroj: Fond Tradičnej Ľudovej Kultúry

Výrobca: Ľubomír Tatarka, zdroj: Fond Tradičnej Ľudovej Kultúry

Výrobca: Miroslav Barnišin, zdroj: ÚĽUV

A rozhodne sem patrí aj tento črpák, ktorý ma prvýkrát inšpiroval, aby som skúsila vyrobiť si vlastný. Meno výrobcu žiaľ nepoznám:

Vo všeobecnosti ten najviac ergonomický a dizajnovo minimalistický typ črpákov pochádza z oblasti Gemera, ale dnes ich už vyrába málokto. Vyzerajú približne takto.

Výrobca: Peter Gandžala, zdroj: ÚĽUV

Detviansky črpák z tigrieho dreva

Už dlho sa mi páčili stredoslovenské črpáky zdobené vežičkami a architektonickými motívmi a rozhodla som sa podobný vzor vyskúšať. Vznikla z toho pomerne originálna vec.

Nádobku som vyrobila z javora a ucho je z exotického dreva, ktoré sa u nás predáva pod názvom tigerwood (väčšinou ako materiál na podlahy a parkety). Je zo stromu Astronium graveolens, prípadne Astronium fraxinifolium. Tieto stromy pochádzajú z Brazílie, sú príbuzné kešu orieškov, ale z našich stromov sa najviac podobajú na jaseň.
Som si takmer istá, že z tejto kombinácie dreva ešte nikto črpák nerobil. Nie preto, že by bolo také ťažké tigerwood zohnať, alebo že by to nikdy nikoho nenapadlo. Lenže zistila som, že tigrie drevo je zradné a ľahko sa z neho vyštiepujú vlákna, takže hrozí, že si celú robotu pokazíte jediným neopatrným rezom. Keby som nebola taká tvrdohlavá a keby som nemala počas karantény toľko času, možno by som to tiež nechala tak. Ale pri pohľade na výsledok si myslím, že to stálo za to.

Podarilo sa mi tiež trochu zdokumentovať proces výroby črpákovej rúčky. Najskôr som si vystrihla šablónu z tvrdého papiera vrátane háčika a pripevnila som ju na nádobku, aby som videla, ako to bude spolu vyzerať.

Potom som šablónu obkreslila na dosku (použila som bielu pastelku, aby to bolo na tmavom dreve lepšie vidno) a vyvŕtala som na miestach výrezov diery.

Po odstránení časti prebytočného dreva to vyzeralo takto:

Malé okienka som vyrezala pomocou švédskeho noža Mora 106, ten sa na také veci hodí ideálne. Na špirálový vzor na stĺpiku som zase použila malú čepeľ vreckového nožíka, lebo nič iné na to dobre nefungovalo. Aby bola špirála pravidelná, použila som prúžky lepiacej pásky.

Postupne som odrezala všetko nadbytočné drevo, úplne nakoniec som si nechala drobné ihlanovité ozdôbky na vrchu, aby sa nepoškodili.

Miničrpák

Dokončila som ešte jeden črpák rovnakého štýlu, ale tentoraz oveľa menší.

Malá nádobka sa dá vyhĺbiť veľmi rýchlo, ale o to náročnejšie je vyrobiť rúčku, ktorá je taká malá, že ju počas vyrezávania často niet za čo chytiť.
Tu sú ešte všetky tri črpáky pohromade.

Javorový črpák

Konečne sa mi podarilo dokončiť črpák, ktorý sa tu už dlho len tak povaľoval. Tentoraz má už normálnu veľkosť aj použité materiály, nádobka je z javorového dreva a ucho je z hrušky.

Okrem toho som si vyrobila pomôcku na upevnenie konárov pri vŕtaní. Je to niečo ako veľký drevený zverák, jeden hranol je priskrutkovaný k spodnej doske, druhý je upevnený iba svorkami.

Ako si vyrobiť črpák, časť 6 (Mosadzný pásik)

Pozor, pozor! Na mosadzných plechoch sa dá veľmi ľahko porezať, a tak si pri práci radšej dajte rukavice.
Mosadzné plechy a nity sa dajú najjednoduchšie kúpiť v obchodoch pre modelárov. Ideálna hrúbka plechu je 0,4mm, šírka pásika okolo 1cm. Na niektorých črpákoch som videla aj medené pásiky, takže predpokladám, že môžete použiť trebárs uzemňovací pásik, čo kúpite v elektre. Na jednom črpáku som videla aj šedý pásik (možno cínový alebo železný). Pásik môže byť zdobený rytými vzormi, ale to je umenie samo osebe, a tak ho pre jednoduchosť zatiaľ nechajme neozdobený.
Niekedy sú konce pásika znitované dohromady a otočené tak, aby boli nity skryté vnútri ucha. Inokedy bývajú konce pripevnené k uchu malým mosadzným alebo železným klinčekom. Niekedy býva aj viac klinčekov po obvode nádobky, aby pásik nepadal dolu a lepšie držal.  Pásik môžete zahnúť okolo ucha takto a potom drží aj bez nitov:

Ak chcete pásik znitovať, obtočte ho natesno okolo nádobky cez vyrezanú škáru a odstrihnite toľko, aby sa konce prekrývali približne pol centimetra. Fixkou si poznačte prekrývajúce sa časti. Pokiaľ je pásik príliš tuhý a nedá sa okolo črpáka dokonale utiahnuť, tak z nameranej dĺžky uberte približne 1mm. Potom vyvŕtajte dierky - na to sa mi najlepšie osvedčila ručná vŕtačka, nie elektrická.

Cez dierky prevlečte mosadzné klinčeky alebo nity a kliešťami ich skráťte, aby von trčalo zhruba 0,5mm dĺžky. Odštiknutý koniec nitov zabrúste dorovna, budú sa tak oveľa ľahšie rozklepávať. Spodok nitov podložte niečím kovovým a rozklepte. Klepať treba jemne, nie silou, inak sa nity skrivia.

Ak je to možné, schovajte znitovanú časť vnútri škáry v uchu. Pásik potom navlečte zhora na črpák.

Kovový pásik môžete nahradiť aj dreveným, ktorý sa nazýva lúbok. Občas sa dajú na jarmokoch kúpiť košíky pletené z takýchto drevených pásikov. Lúbok najjednoduchšie vyrobíte tak, že vezmete lieskový prút, rozštiepite ho po dĺžke a z obidvoch strán ostrúhate naplocho na celkom tenký plátok (košikári majú na tento účel špeciálny hoblík). Potom ho opatrne ohýbajte ešte začerstva do kruhového tvaru okolo črpáku. Na jednom konci vyrežte dieru takéhoto tvaru:

Potom lúbok omotajte natesno okolo črpáku (aj s nasadeným uchom) a poznačte si čiarku na mieste, kde začína vyrezaná diera. Pridajte dve šikmé čiarky. Vzniknú dva malé trojuholníky, ktoré odrežete. Obidva konce lúbka stenčite nožom až do stratena.

Koniec lúbka prevlečte cez dieru a hotový kruh navlečte na črpák. Pokiaľ je príliš malý, prispôsobte trochu vyrezanú dieru. Keď lúbok uschne, trochu sa stiahne, takže bude držať pevne. Dá sa tiež prichytiť o stenu črpáka tenkým dreveným kolíčkom. Lúbky si môžete nachystať aj do zásoby a pred použitím trochu povariť vo vode.

Nakoniec môžete prizdobiť aj samotnú nádobku. Tradične sa vyrezával spodný okraj, prípadne aj ozdobný pás pod horným okrajom.

Tak to je z mojich rád zatiaľ všetko. Nie je to zložitejšie než iné vyrezávanie, iba to strašne dlho trvá. Ak sa to odhodláte skúsiť, dajte vedieť, ako sa vám darilo!

<< Časť 5

Ako si vyrobiť črpák, časť 5 (Ucho)

Ak je nádobka vysušená, prezrite dno proti svetlu. Pokiaľ dno pekne sedí, svetlo nikde po krajoch nepresvitá a nádobka nepraskla, môžete to náležite osláviť.
Je normálne, že ak črpák v tejto fáze naplníte vodou, bude niekde trochu pretekať.  To sa môže napraviť, keď ho naimpregnujete proti vlhkosti. Tradične sa črpáky mazali bravčovou masťou, ale pravdepodobne môžete použiť aj olej alebo včelí vosk. Navyše z črpákov sa pije hlavne žinčica a mliečne bielkoviny spoľahlivo zalepia všetky zvyšné netesnosti.
Skôr, než nádobku napustíte, najprv dokončite vonkajšie steny a trochu zúžte horný okraj, aby sa z črpáku dobre pilo. 
Roztopte masť v panvici - nemusí byť rozpálená ako na vyprážanie, stačí, ak je v tekutom stave. Na jeden črpák vám stačí asi lyžička masti. Nalejte roztopenú masť do nádobky a hneď zase vylejte nazad do panvice tak, aby boli omastené všetky steny. Zvyšok poutierajte a nechajte niekoľko dní vsakovať, najlepšie na teplom mieste. Črpáky sa niekedy nechali pár mesiacov vyúdiť, aby mali peknú farbu a vydržali dlhšie. Niektoré črpáky časom a opakovaným údením nabrali úplne čiernu farbu.
Potom vám ostáva už len vyrezať ucho. Na to môžete použiť akékoľvek pevné a odolné drevo (napríklad z ovocných stromov alebo javorové). Čo sa týka výzdoby, vyberte si, čokoľvek sa vám páči. Mne osobne pripadajú niektoré črpáky hrozne prezdobené a navyše som presvedčená, že ucho by malo predovšetkým pohodlne padnúť do ruky.
Prichystajte si kus dreva hrubý približne 1,5 cm. Najprv vyvŕtajte dieru takú širokú, ako je hrúbka okraja črpáku, pričom vedľa nej by malo ostať aspoň pol centimetra dreva. Potom vyrežte okraj takto:

Dierku rozšírte smerom nadol, takže vznikne háčik, ktorým sa ucho prichytí o nádobku. 
Kraj ucha by mal byť trochu vyhĺbený, aby dobre sadol na okrúhlu stenu črpáku. Vyhĺbite ho pomocou rezbárskeho dláta alebo lyžičkára. Potom zaoblite vnútorný kraj háčika. Skúste háčik nasadiť na stenu črpáka (poznačte si presné miesto ceruzkou, lebo inde možno sedieť tak dobre nebude) a postupne podľa potreby prispôsobujte háčik. Ak ho vyrežete dobre, bude ucho držať viac-menej samo.

Nakreslite si tvar ucha a vyrežte základné obrysy, najlepšie lupienkovou pílou. Pokiaľ ju nemáte alebo ste na to podobne ľaví ako ja, navŕtajte si niekoľko dier na vhodných miestach a drevo medzi nimi odstráňte nožom. Pokiaľ je ucho širšie a ťažšie, malo by siahať až po zem, aby mal črpák lepšiu stabilitu.
Vyrežte tenkú škáru na dolnom konci, kde ucho prilieha k nádobke. Tadiaľ prevlečiete mosadzný pásik. Navŕtajte si vedľa seba niekoľko úzkych dier a drevo medzi nimi vysekajte tenkým dlátkom alebo nožíkom. Pri tomto valcovitom type črpákov býva pásik prakticky vždy kúsok nad dolným okrajom nádobky, čo vám dáva možnosť vyzdobiť dolný okraj vyrezávaním.
No a nabudúce budeme trochu fušovať do zámočníctva.

<< Časť 4  |  Časť 6 >>

Ako si vyrobiť črpák, časť 4 (Vkladanie dna)

Pokračujeme najťažšou a najrizikovejšou časťou výroby črpáku. Najprv treba vyrezať žliabok presnej hĺbky na ťažko dostupnom vnútornom okraji nádobky. Drážka by mala byť od spodu nádobky vo vzdialenosti (hrúbka dna)+(hĺbka drážky), teda v mojom prípade 5mm+1,7mm. Na nakreslenie vodiacej čiary je najlepšie použiť kružidlo:

Drážku je možné vyrezať ručne, malým nožíkom alebo dlátkom. Bude síce smerom dovnútra dreva trochu šikmá a nie vodorovná, ale zdá sa, že pre účely vkladania dna to až tak nevadí. Lepšie je rezať do dreva jemne a na viackrát. Na nožík si môžete fixkou poznačiť čiarku vo vzdialenosti rovnakej ako hĺbka drážky, aby ste vedeli, či nerežete príliš hlboko.

Keď je drážka vyrezaná, poznačte si pod ňou druhú čiarku ceruzkou vo vzdialenosti rovnakej ako hĺbka drážky. Potom vezmite nožík (najlepšie sa mi osvedčila krátka čepeľ vreckového noža) alebo úzke 3mm dlátko a režte od tejto čiarky šikmo smerom k drážke pod uhlom 45 stupňov. Vďaka drážke budete presne vedieť, kedy ste už zarezali príliš hlboko a treba prestať.

Keď je drážka hotová, pripravte si materiál na dno - rovnú doštičku z mäkkého dreva (smrek alebo borovica) hrubú pol centimetra. Mäkké drevo sa do istej miery dá stlačiť a potom bude menšia pravdepodobnosť, že vám nádobka pri sušení praskne, ak ste urobili o kúsok širšie dno, než treba.
Na doštičku si obkreslite vnútorný obrys nádobky a pridajte vodiacu čiarku na dno aj na nádobku, aby ste vedeli, ktorým koncom tam dno patrí. Okolo tohto obrysu urobte druhú čiarku vo vzdialenosti rovnakej, ako je hĺbka drážky.

Dno vyrežte pomocou noža alebo pílky. Ak niekde malý kúsok dreva prevyšuje, zabrúste ho radšej pomocou šmirgľa. Potom zošikmite spodný okraj dna nožom pod uhlom 45 stupňov a šikmú plochu tiež zabrúste. Dno by malo mať približne takýto tvar:

Nádobku (bez dna!) dajte do hrnca s vodou a zohrejte do varu. Potom sporák vypnite, nádobku zaťažte, aby neplávala a nechajte chvíľu máčať. Pórovité druhy dreva nasiaknu rýchlejšie, husté a tvrdé drevá zase pomalšie. Niektorým postačí aj 10 minút a iné (napríklad jedľový svor) sa musia variť aj celé hodiny.
Nádobku občas vyberte z vody, osušte a na skúšku priložte dno zarovnané podľa vodiacich čiar. Ak sa vám bude zdať, že dno je ešte o malý kúštiček väčšie, než by sa tam mohlo zmestiť, vtedy je v skutočnosti ten správny čas. Zarovnajte dno jedným koncom do drážky a zatlačte na druhý koniec hrubou silou. Ak to urobíte správne, dno s hlasnými zvukovými efektami zapadne na svoje miesto.
(Ak ste mali smolu a dno ste rozštiepili, ešte vždy môžete podľa neho vyrezať náhradné a skúsiť to znova.)
Nádobku zabaľte do látky alebo papiera a nechajte pomaly schnúť, občas skontrolujte.

<< Časť 3  |  Časť 5 >>

Ako si vyrobiť črpák, časť 3 (Hĺbenie)

Podľa spôsobu výroby existujú tri typy črpákov. V tomto návode sa pozrieme na stredoslovenský typ, pri ktorom je ucho prichytené pomocou háčika a mosadzného pásika, lebo z hľadiska postupu aj materiálu mi to príde najjednoduchšie.
Čo budete pri výrobe črpáku potrebovať?

• pílu
• niečo na vŕtanie (čím hrubší vrták, tým lepšie)
• nožík
• rezbárske dláto (rovné, s profilom U, ale nie príliš hlboké, šírka do 2cm) - takéto dláta sa dajú kúpiť pomerne bežne aj u nás, vo väčších železiarstvach alebo cez internet
• rovné ploché dlátko šírky 3mm (dá sa nahradiť aj vreckovým nožíkom, ale s dlátkom to ide lepšie)
• hrubý šmirgľový papier (nepovinne, ale zjednoduší robotu)
• nožnice na plech a kladivko (len ak chcete použiť mosadzný pásik)
• trpezlivosť (a veľa, fakt ju budete potrebovať)

Najskôr si treba vybrať vhodný kus dreva. Najlepší je javor, ale môžete použiť aj jelšu, brezu alebo jaseň. Pokiaľ nemáte ani jedno z toho, skúste použiť iné listnaté drevo (ja som napríklad robila pokusné miničrpáky z vŕby). Vyberte si polienko široké aj dlhé aspoň 8 cm, bez hrčí a bočných konárikov, lebo tie vám veľmi skomplikujú hĺbenie. Polienko tiež musí byť čerstvo odrezané a okamžite spracované, aby nestihlo popraskať.

Vybraté poleno pozdĺžne prevŕtajte. Prvýkrát som skúšala použiť 2 cm široký vrták a elektrickú vŕtačku, ale išlo to dosť ťažko a tiež to trvalo neskutočne dlho. Potom som si kúpila nebožiec - ručný vrták a zistila som, že s ním to ide oveľa rýchlejšie. Ale netvrdím, že ho na výrobu črpáka nutne potrebujete. Dá sa vyvŕtať aj viac užších dier vedľa seba a zvyšné drevo medzi nimi vysekať dlátom.

Pokiaľ máte k dispozícii nejaký mocný nástroj, vŕtačku alebo sústruh, s ktorým dokážete efektívne vyvŕtať 6-10 cm širokú dieru, neváhajte a použite ho. Ak nemáte, vyvŕtanú úzku dieru rozšírte pomocou noža, lyžičkára alebo použite kladivo a dláto s profilom U (to je asi najrýchlejšia možnosť). A urobte to rýchlo, kým je drevo mokré, ušetríte si tým množstvo námahy. Suché drevo je totiž oveľa tvrdšie.

Ak použijete lyžičkár, vnútorné steny črpáku budú aj pri najlepšej snahe nerovnomerné. Potom sa vám môže stať, že vyrobíte dno podľa vnútorného spodného okraja, ale drážka, ktorá bude vyrezaná niekoľko milimetrov nad spodným okrajom, bude mať odlišný tvar a dno vám tam proste nesadne. Vnútorné steny však môžete zarovnať pomocou rašple alebo hrubého brúsneho papiera.

Ak budete rozširovať dieru nožom, pravdepodobne nebudete mať steny pekné a hladké, ale ryhované. Je to kvôli uhlu, v ktorom sa čepeľ noža zarezáva do dreva.

Preto odporúčam hĺbiť s čímkoľvek, čo vám vyhovuje, ale nakoniec zarovnať vnútorné steny pomocou rezbárskeho dláta. Samozrejme môžete hĺbiť s dlátom celý čas, pomocou kladiva alebo aj bez neho. Dláto na obrázku dole je však príliš hlboké a viac by sa hodilo plochejšie, ktorého tvar je podobnejší vnútornému oblúku nádobky.
Okrem dláta existuje ešte jeden lepší nástroj na hĺbenie (na fotke výrobcu Miroslava Barnišina), ale žiaľ neviem, kde sa niečo také dá zohnať.

Nakoniec odmerajte priemer nádobky a poznačte si ho spolu s presným miestom, kde ste merali, keďže žiadne poleno nie je dokonale kruhové. Potom nechajte nádobku vyschnúť aspoň dva týždne a odmerajte znova. Nameraný rozdiel vydeľte dvoma a tak získate hĺbku žliabku, o ktorom sa dozviete viac v ďalšom článku.

Môj pokusný vŕbový miničrpák s priemerom 7,352 cm sa po vysušení zmenšil na 6,99 cm, takže drážka by mala byť hlboká iba približne 1,7 milimetra.
Pri črpákoch bežnej veľkosti (priemer nádobky okolo 8-9 centimetrov) sa väčššinou používa štandardná hĺbka žliabku 2 milimetre. Ak je váš črpák podobne široký, môžete tiež počítať s hĺbkou žliabku 2 milimetre a presné meranie vynechať.

 << Časť 2  |  Časť 4 >>

Ako si vyrobiť črpák, časť 2 (Zdroje)

Ak chcete začať s črpákmi a máte niekde nablízku ÚĽUV, skúste sa opýtať, či nerobia kurzy. Možno budete mať šťastie a nájdete ochotného učiteľa. Mne s výrobou črpákov poradil pán Michal Fiľo z Banskej Bystrice. Zistila som, že postup výroby som odhadla viac-menej správne, akurát som netušila, že dno črpáku sa dá narvať do zdanlivo užšej nádobky jednoducho hrubou silou :) Podľa toho som dodatočne doplnila aj tento návod.
V súčasnosti najdostupnejším zdrojom informácií o črpákoch je kniha Ivety Zuskinovej: Črpáky tradičné a súčasné. Dá sa kúpiť v ÚĽUVe alebo objednať mailom. Nájdete tam plno obrázkov, niečo o histórii a tiež veľa zaujímavého o symbolike tradičnej výzdoby črpákov. Návod na výrobu tam ale nie je.
Samozrejme niečo nájdete aj na webe - zopár starých článkov a nejaké videá, napríklad tu:

• http://www.muzeumpd.sk/buxus/docs/CRPAK_Exponat.pdf - pár detailov o výrobe
• http://www.stieranka.sk/riad.htm - prehľadné porovnanie typov črpákov podľa regiónu aj s obrázkami
• https://mynovohrad.sme.sk/c/5051055/crpaky-z-klenovca-poznaju-aj-v-zahranici.html - článok o Milanovi Stierankovi, výrobcovi črpákov, ktorému patrí predchádzajúca stránka
• https://tv.sme.sk/v/24596/rezbar-z-nudze.html - video o bačovi, ktorý si privyrába vyrezávaním črpákov

Okrem toho som objavila "shrink pot" - je to niečo ako drevená dóza s vkladaným dnom, robená podobným spôsobom ako črpák, ibaže bez ucha. Toto tajomstvo si výrobcovia až tak žiarlivo nestrážia, a tak nájdete aj nejaké návody (v angličtine, ale zato s obrázkami, ktoré sa určite oplatí pozrieť): 

• https://davidffisherblog.wordpress.com/2016/02/13/the-magic-of-a-shrink-box/
• https://davidffisherblog.files.wordpress.com/2016/02/making-a-shrink-box1.pdf
• http://seanhellman.blogspot.sk/2011/05/shrink-pot-and-shrink-pot-croze.html 

Okrem toho je celkom dobré video tu (zo zoznamu dielov si vyberte "Swedish shrink box"):
http://www.pbs.org/woodwrightsshop/watch-on-line/watch-season-episodes/2016-2017-episodes/
Ale berte to video trochu s rezervou. V skutočnosti hĺbenie nie je také jednoduché, po chvíli začnete cítiť svaly, o ktorých ste doteraz ani netušili.
Na rozdiel od takejto dózy musí byť črpák vodotesný, a preto treba vyrobiť drážku aj dno oveľa presnejšie. V ďalšom článku vám prezradím, čo som sa naučila, aby ste nemuseli opakovať rovnaké chyby ako ja. Ak náhodou viete o črpákoch niečo viac, napíšte mi komentík - rada návod doplním.

<< Časť 1  |  Časť 3 >>

Ako si vyrobiť črpák, časť 1 (Alebo ako mi to vôbec napadlo)

Pred pár rokmi som sa išla pozrieť na Dni majstrov ÚĽUV a tam som si všimla úžasný črpák s motívom dračej hlavy. Predsa len, draci mi vždy pripadali viacej cool než ovce a medvede, čo obvykle bývajú na uchách črpákov. Neodhodlala som sa síce črpák kúpiť, bol dosť drahý - ale všimla som si, že dno je z iného dreva, vsadené do drážky vnútri tak natesno, že neprepúšťa vodu. A pokúsila som sa zistiť, ako sa to vlastne vyrába.
Manželka výrobcu črpákov mi prezradila, že nádobka sa musí povariť vo vode, tak sa roztiahne a do drážky sa vloží dno zo suchého dreva. Keď nádobka uschne, stiahne sa tak, že sa dno viacej nedá vybrať.
To by som mohla skúsiť, napadlo mi. Vyzvedala som ďalej, ako dlho to drevo treba variť, ale to už pani remeselníčka nevedela. A keď som sa na to isté opýtala jej manžela, pozrel na mňa pohľadom typu "Ty mi chceš ukradnúť moje výrobné tajomstvo!" a odpovedal veľmi vyhýbavo.
Lenže nevedel, s akou tvrdohlavou osobou sa práve stretol.
Skúsila som hľadať na internete... ale žiadny návod som nenašla. Až oveľa neskôr som pochopila, prečo je to tak. Kedysi si tajomstvo výroby črpákov odovzdávali bačovia z generácie na generáciu. Aj dnešní výrobcovia črpákov sa to poväčšine naučili priamo od starých majstrov. A nikoho z nich ani nenapadlo, že by sa to dalo naučiť aj inak. Napokon, mnohí z nich nemajú ani vlastnú stránku, o fejsbúkoch a instagramoch ani nehovoriac. Celé remeslo sa zatiaľ úspešne drží mimo záujmu ľudí, ktorí sú zvyknutí, že všetko nájdu online.
A ja si myslím, že je načase, aby sa to konečne zmenilo.

Časť 2 >>