pondelok 6. januára 2025

A kde sú vianočné lyžičky?

Zdá sa, že moja rodina je už dostatočne zásobená lyžicami, varechami, lopatkami a inými kuchynskými potrebami. Namiesto toho som tieto Vianoce dostala inú objednávku: drevené hríbiky, ktoré by sa dali magnetom prichytiť na chladničku. Tak som teda prehrabala zásoby dreva v pivnici. Vybrala som malý kúsok slivkového dreva a odrezok hrabovej hrče, z ktorej som kedysi vyrezávala hrnček.

Tu by sa mi naozaj hodilo nejaké šikovné elektrické náradie, keďže tieto maličké kúsky dreva nebolo za čo držať a boleli ma z toho celé ruky. Ale inak to bola pekná robota. Pohrala som sa so vzorkami dreva aj s textúrami. Na hlúbiku som nechala textúru drobných rezov po noži, klobúčiky som z vrchnej strany vybrúsila úplne nahladko a zo spodnej strany som nechala rovný, ale nevyhladený povrch, na dotyk mierne pórovitý. Vlákna v hlúbikoch idú viac-menej pozdĺžne, letokruhy na klobúčikoch tvoria zhora sústredné kruhy.

Všetko išlo dobre, až kým som nezistila, že nestačí mať silné neodýmové magnety, aby vám niečo držalo na chladničke. Dotyčný magnet by mal udržať takmer kilo hmotnosti, ale milé párgramové hubky si zmysleli šmýkať sa a pretáčať sa dolu hlavou. Nezlepšilo sa to ani keď som pridala ďalšie magnety. 

Tak som navštívila istý nemenovaný veľkoobchod s predstavou, že potrebujem kúpiť čosi tenké, ale s vysokou priľnavosťou. Prezrela som celú policu s lepiacimi páskami (kto tušil, že existuje toľko druhov pásky?!) až nakoniec som natrafila na vulkanizačnú pásku, čo je v podstate tenký plátok gumy. Tá celý problém hravo vyriešila.

Tu sú hríbiky po dokončení a navoskovaní. Sedia poslušne.

Drevo od kamarátov z kurzu

Koncom roku 2023 som sa prihlásila do ÚĽUVu na kurz vyrezávania reliéfu. Nakoniec sme okrem reliéfov vyrezávali aj lyžice a ľudia poprinášali všelijaké zaujímavé druhy dreva. Pár kúskov som od nich dostala ako materiál na budúce lyžičky.


Prvá lyžička zľava je z marhule. Drevo je tvrdé a má krásne farby aj vzorku. Toto konkrétne polienko bolo natoľko hrčovité, že sa mi len ťažko podarilo vybrať z neho kúsok iba s jednou hrčou, ktorá skončila uprostred lyžičky... plus úplne nakoniec sa objavil aj ten čierny pásik v dreve na spodku lyžičky. Marhuľové drevo by som kedykoľvek brala znovu... len už radšej nie také hrčovité :D

Lyžica uprostred je z moruše. Z beľového dreva (toho svetlého) sa pri vyrezávaní ľahko vytrhávali vlákna, takže ma dosť potrápilo. Našťastie sa ukázalo, že sa dá ľahko a krásne vybrúsiť. A jadrové drevo sa krásne meňavo leskne podľa uhla, v akom naň dopadá svetlo (nazýva sa to efekt tigrieho oka).

Malá lyžička je z viniča. Toto drevo sa inak na nič nehodí, má veľké otvorené póry, ťažko sa z neho reže a ešte ťažšie brúsi a povrch sa nedá úplne vyhladiť. Lyžičku som dokončila z čírej tvrdohlavosti, keďže som sa hneď na začiatku porezala a nechcela som, aby bola moja krv preliata zbytočne :D

Ďakujem, kamaráti. Bola to výzva.

Na záver pridávam jednu malú lyžičku z čerešne.

A ak by vás zaujímalo, čo za reliéf som vyrezala na kurze, tu je: