Zdá sa, že moja rodina je už dostatočne zásobená lyžicami, varechami, lopatkami a inými kuchynskými potrebami. Namiesto toho som tieto Vianoce dostala inú objednávku: drevené hríbiky, ktoré by sa dali magnetom prichytiť na chladničku. Tak som teda prehrabala zásoby dreva v pivnici. Vybrala som malý kúsok slivkového dreva a odrezok hrabovej hrče, z ktorej som kedysi vyrezávala hrnček.
Tu by sa mi naozaj hodilo nejaké šikovné elektrické náradie, keďže tieto maličké kúsky dreva nebolo za čo držať a boleli ma z toho celé ruky. Ale inak to bola pekná robota. Pohrala som sa so vzorkami dreva aj s textúrami. Na hlúbiku som nechala textúru drobných rezov po noži, klobúčiky som z vrchnej strany vybrúsila úplne nahladko a zo spodnej strany som nechala rovný, ale nevyhladený povrch, na dotyk mierne pórovitý. Vlákna v hlúbikoch idú viac-menej pozdĺžne, letokruhy na klobúčikoch tvoria zhora sústredné kruhy.
Všetko išlo dobre, až kým som nezistila, že nestačí mať silné neodýmové magnety, aby vám niečo držalo na chladničke. Dotyčný magnet by mal udržať takmer kilo hmotnosti, ale milé párgramové hubky si zmysleli šmýkať sa a pretáčať sa dolu hlavou. Nezlepšilo sa to ani keď som pridala ďalšie magnety.
Tak som navštívila istý nemenovaný veľkoobchod s predstavou, že potrebujem kúpiť čosi tenké, ale s vysokou priľnavosťou. Prezrela som celú policu s lepiacimi páskami (kto tušil, že existuje toľko druhov pásky?!) až nakoniec som natrafila na vulkanizačnú pásku, čo je v podstate tenký plátok gumy. Tá celý problém hravo vyriešila.
Tu sú hríbiky po dokončení a navoskovaní. Sedia poslušne.
