Kruhovo-pórovité potvory (dobrý názov, nie?)

Nedávno som získala drevo hlošiny úzkolistej, ktorá sa tiež nazýva "ruská oliva". Drevo je síce zlatohnedé, ale tam sa podobnosť končí. Oliva má drevo extrémne tvrdé, husté a aromatické. Hlošina je o dosť mäkšia a kruhovo-pórovitá, teda má otvorené póry usporiadané pozdĺž letokruhov. To spôsobuje nerovnomernú tvrdosť, proste tie dierkavé časti dreva sú mäkké a ťažko sa to brúsi. Tak som si z hlošiny vyrobila aspoň jednu lyžicu do zbierky. Mám ešte jeden kus dreva, ale neviem, či ho aj niekedy použijem.

No a ešte tu je sumach. Toto drevo má zaujímavú vlastnosť: každý, kto ho uvidí, chce z neho lyžičku. Vyzerá to super, ale problém je tu rovnaký, otvorené póry a nerovnomerná tvrdosť dreva.

  

Nateraz mám kruhovo-pórovitého dreva dosť a nabudúce už budem vyrezávať z dačoho iného :)

Sumach a šípková ruža

Nové lyžičky zo zaujímavého dreva: to pásikavé je sumach americký a to svetlé je šípka. Nižšie pripájam ešte jednu fotku lyžíc v nedokončenom stave.

 

Šípkovú lyžičku som doplnila do súpravy dvoch rovnakých:

Okrem toho do mojich zásob dreva pribudli nové kúsky sumachu (zo zlomeného stromu na sídlisku), hlošina úzkolistá (z likvidácie náletových drevín) a jeden svetlý kúsok dreva, ktorý som priniesla z dovolenky a ktorý je pravdepodobne prunus lusitanica:

Nové drevo do zbierky: sumach

V jeseni sa mi podarilo získať konár zo zlomeného stromu sumachu pálkového. Drevo má pásiky rôznej farby od bielej, cez žltú, béžovú a zelenkavú až po tmavohnedú. Toto je prvá lyžička, zvyšok dreva mám zatiaľ v mrazničke.

Drevo je pomerne mäkké a vláknité, hnedé letokruhy sú pórovité. Z hľadiska štruktúry to nie je priam ideálne drevo na vyrezávanie, ale tie farby stoja za to.