Lyžička zo zahnutého dreva

V tomto príspevku som písala o lyžičke zo zahnutého vŕbového konára. Nedávno som vyrobila ďalšiu podobnú lyžičku a tentoraz som si odfotila aj postup.

Začala som s takýmto zahnutým konárom. Drevo bolo vnútri stále mokré, pretože som ho mala uložené v mrazničke :) Na fotke je vidieť aj miesto na rúbanie dreva, ktoré som si našla v lese - nikoho tam svojím trieskaním neruším a nemusím si robiť starosti ani s odpratávaním pilín.

Poleno som rozštiepila na polovice - je to ťažšie než pri rovných polenách, ale väčšinou sa to dá.

Vzala som dolnú polovicu, pretože horná bola plná hrčí. Postupne som ju osekala do tvaru lyžice.

Takto to vyzeralo po odstránení zbytočného dreva. Konár bol dosť hrubý, ale na lyžicu stačil aj tenší, tak som niekoľko vrstiev odstánila.

Počas vyrezávania sa objavili skryté hrče. Niektorým sa dalo vyhnúť, iným nie. Uvažovala som aj o to, že drevo kvôli hrčiam vyhodím, ale potom som v nich objavila vzorku smajlíka...

Nakoniec vznikla menšia lyžička, než som mala pôvodne v pláne.

Otestujte sa, čo v tejto vzorke vidíte: smajlíka s veľkým nosom, kyklopa... alebo ešte niečo celkom iné?

Táto fotka ukazuje dve lyžičky zo zahnutých vŕbových konárov. Horná bola natretá olejom asi pred dvomi mesiacmi, dolná je zatiaľ bez oleja. Vŕbové drevo po naolejovaní trochu zmení farbu... ale nie je to až také dramatické ako v prípade brezového dreva na fotke nižšie...

Kalamitný buk

Pri nedávnej prechádzke v lese sme objavili niekoľko bukov polámaných pri silnom vetre. Boli už napílené a pripravené na odvoz (a drevorubači si z nich dokonca vypílili aj improvizovaný piknikový stôl a dve kresielka). Zo zvyšného odpadového dreva som si vzala kus konára na lyžičky.

Drevo bolo čerstvé a plné miazgy. Vyrezávalo sa z neho oveľa, oveľa ľahšie než zo suchého buka. Malo v sebe niekoľko zaujímavých hnedých pásov, ale na lyžičke z nich ostala len tá čiara na rukoväti. Teraz si nie som celkom istá, či je tam na ozdobu alebo na závadu.

Babylonská vŕba

Asi pred mesiacom som vyrobila túto malú lyžičku z babylonskej vŕby (to je tá so zvlnenými prútmi aj lístkami). Dizajn som našla niekde na internete, ale už si nespomínam, odkiaľ bol.

Lyžička je zo zahnutého kusu konára a presne kopíruje jeho tvar. Počas vyrezávania som zabudla fotiť postup, ale mám odložených ešte niekoľko zahnutých konárov, tak možno o tom napíšem viac nabudúce.

Drevorubačská lyžica

Túto lyžicu som vyrobila na želanie pre môjho muža Jarka. Je vyrezaná zo zásob slivkového dreva (nie, ešte stále som neminula všetko). Jarko si želal robustnejšiu lyžicu, než vyrábam bežne, a navyše s nápisom. Písmenká nevyrezávam často a v takomto tvrdom dreve to dá celkom zabrať.
Nepýtajte sa, prečo je na lyžici práve tento nápis... bolo by to príliš zdĺhavé vysvetľovanie :)

Zásoby dreva

Zistila som, že v pivnici sa mi nazbierala veľká zásoba dreva a bolo by teda načase podniknúť s ním niečo zaujímavé. Vybrala som si kus slivkového dreva.

Tu je hotová lyžica po naolejovaní, pre porovnanie spolu so staršou lyžicou z toho istého stromu. Všetky béžové a ružové odtiene v slivkovom dreve sa časom zmenia na rovnakú tmavohnedú farbu... ale ani tá nevyzerá zle.

Polica na náradie

Ešte donedávna bolo moje vyrezávacie náradie uložené takto:

Potom som kúpila niekoľko dosiek a zásobu skrutiek a vytvorila som toto:

Všetko je uložené pekne prehľadne a časom pribudne ešte niekoľko vychytávok...

Nové okruhliaky

Zbierka drevených okruhliakov sa rozrástla o nové druhy dreva...

Prvý je z veľmi starého kríku zlatého dažďa (forsythia). Zlatý dážď má v strede každého konára hrubú dreň, preto je aj tento okruhliak deravý.
Vždy som si myslela, že zlatý dážď je jedovatý, ale až teraz som zistila, že forsythia je v tom nevinne. Existuje ešte jeden strom, ktorý sa nazýva zlatý dážď (laburnum) a ten jedovatý je. A ľudia si to potom pletú dohromady.

Druhý okruhliak je z dubu cezmínovitého. Nie je naolejovaný, aby bolo lepšie vidieť premenlivú vzorku dreva.

Toto je odrezok z mandľového dreva s obzvlášť krásnymi farbami.

Posledné dva okruhliaky sú náhradou za iné dva, ktoré som darovala. Horný je zo slivkového dreva a dolný zo zebrawoodu - ako jediný nie je vybrúsený a vyleštený, lebo toto drevo s veľkými pórmi tak vyzerá lepšie.