Zákerné mandľové drevo

Myslela som si, že som už zažila všetky zákernosti, aké mi drevo môže pripraviť. Stretla som sa s hrčami, nepravidelnou a zvlnenou štruktúrou, mäkkým zvetraným drevom aj s dierami od červotočov. Ale mandľa mala pre mňa prichystané prekvapenie. Všimnite si tú drobnú dutinu v hornej časti...

 Najprv som si myslela, že je to dreň alebo práchnivé drevo, neskôr sa mi zdalo, že diera môže byť vyhryzená od nejakého záhadného hmyzu. V každom prípade, diera sa vetvila na rôzne strany a prechádzala šikmo cez stred polena až na druhú stranu (vlastne nie celkom, ostala tam asi centimetrová vrstva dreva na povrchu, aby dieru maskovala). Nech už by som lyžičku otočila akokoľvek, diera by vždy prechádzala priamo cez ňu...

Našťastie druhá časť polena mala už diery iba pri povrchu a tak nakoniec predsa len vznikla lyžička...

Štruktúrou mi toto drevo pripomínalo jabloň, je rovnako tvrdé a húževnaté. Jadrové drevo má krásne farby od žltej cez hnedú až po červenú a je výrazne tvrdšie než vonkajšie beľové drevo. Dá sa tiež veľmi dobre vyleštiť. Podvedome som čakala, že mandľové drevo bude isto voňať ako mandle, ale nemá žiadnu vôňu.
Všetko dobre dopadlo a naučila som sa dôležitú vec: ak vidíte dieru v dreve, ešte pred vyrezávaním sa presvedčte, aká je hlboká. Inak môžete byť veľmi prekvapení!

Našla som dokonalý tvar

Niekoľkokrát som už skúšala vyrezávať lyžičky podľa fotiek z internetu a zistila som, že sa popri tom veľa naučím. Tentoraz som si vybrala lyžičku od Jarroda Stone Dahla maľovanú bielou farbou:

A tu je výsledok. Chcela som vyskúšať aj farbu, ktorá sa dá po domácky vyrobiť z mlieka, octu, vápna a farebného pigmentu. Ale neviem sa k tomu odhodlať, lebo lyžička sa mi páči taká, aká je.

Žiadna fotka to celkom presne nevystihuje, ale tento tvar je jemný, elegantný a dobre sedí v ruke. Myslím, že takýchto lyžíc vyrobím viac!