Hrnček z hrabovej hrče

Hrčovité drevo máva v sebe zaujímavú kresbu. Ak náhodou niekde nájdete hrču vhodnej veľkosti, oplatí sa z nej niečo vyrezať.

Táto hrča bola dosť veľká a krivá, tak som z nej najskôr niektoré časti odpílila. Toto je moje improvizované lesné zariadenie namiesto zveráku.

Hrnček je v podstate iba prázdny priestor obalený drevom, a preto ma čakalo veľa hĺbenia :) Najlepšie sa mi osvedčilo vyvŕtať niekoľko dier a drevo medzi nimi vysekať dlátom. Diery treba vŕtať radšej na viackrát, vždy len pár centimetrov hlboké, a to z dvoch dôvodov:

1. vrták sa pri ručnom vŕtaní často vychýli trochu nabok, ale pri plytkých dierach sa to ešte dá neskôr skorigovať
   
2. v hlbokej diere v tvrdom dreve sa vrták môže aj načisto zaseknúť
   

Vnútro som vyhĺbila takýmto zahnutým dlátom, dno som zarovnala lyžičkárom. Nakreslené šípky ukazujú miesta, kde sa menil smer rastu vlákien a musela som tam hĺbiť opatrnejšie.

Ucho som dlho nechala neopracované a veľmi hrubé, pretože pri orezávaní vonkajších stien som do neho často zasekla nožom. Vyvŕtala som do neho iba provizórnu dieru, aby sa šálka dala počas vyrezávania lepšie držať. Na obrázku dole je už ucho čiastočne opracované. Je tam tiež vidieť moment, kedy som začala orezávať a vyhladzovať vonkajšie steny pomocou hoblíka-lastovičky. Vľavo je už povrch vyhladený, vpravo ešte nahrubo orezaný nožom.

Tu je spomínaný hoblík-lastovička. Dá sa s ním efektívne vyhladiť rovný alebo aj konvexný povrch, ako napríklad vonkajšie steny šálky. Tieto hoblíky mám dva, jeden je miniatúrny. Pôvodne som si myslela, že ho budem používať na lyžičky, lenže tam je málo konvexných povrchov. Miniatúrny hoblík teda dlho ležal na polici, až teraz prišla jeho chvíľa: s veľkým hoblíkom sa nedalo dobre rezať okolo ucha šálky, ale minihoblík sa tam zmestil akurátne.

Tu je hrnček po ohobľovaní stien a vytvarovaní ucha. A dole je ešte pár záberov na hrnček vybrúsený a vyleštený.