Agátovému drevu som sa až doteraz vyhýbala. Je síce pekné, ale obsahuje mierne jedovaté toxalbumíny. Našťastie wikipedia mi poradila, že toxalbumíny sú vlastne bielkoviny a že sa tepelnou úpravou zneškodnia. Tak som vyrezala lyžicu, pol hodiny som ju povarila vo vode, vybrúsila a nakoniec ešte vysušila v rozohriatej rúre.
Kedysi som z agátu vyrobila dekoračný kamienok a spomínam si, že bolo veľmi ťažké ho vybrúsiť. Ostali na ňom škrabance aj nerovné miesta. Tentoraz to bolo rovnako ťažké a zdĺhavé, ale naučila som sa brúsiť drevo omnoho lepšie, a tak je lyžica hladká a krásna. (Obrázky sa po kliknutí zväčšia a rozdiel uvidíte sami.)
