Vylievanie cínom

Dokončila som lyžicu z jabloňového dreva so vzorom, ktorý je vyliaty cínom.

Ak chcete vedieť, ako sa to robí: vzor najprv treba vyrezať do dreva asi 4mm hlboko, pričom okraje by sa mali smerom dovnútra trochu rozširovať, aby cín nevypadol. Ďalej treba z dreva vyrobiť "komínik", formičku, cez ktorú sa bude cín nalievať. Formička musí byť pozdĺžne prerezaná, aby sa dala potom rozobrať.

Formička sa priloží na drevo a všetko dookola sa dôkladne olepí papierovou páskou, aby boli všetky škáry utesnené. Cín je potvora a vie vytiecť aj cez najmenšiu škáru.

Keď je všetko pripravené, môžete liať roztopený cín.

Keď cín stuhne, treba odlepiť pásku a odstrániť formičku. Nadbytočný cín sa dá odrezať pílkou na železo, zarovnať pomocou dláta a zabrúsiť.

Tie tmavé časti na fotke hore nie sú pripálené, je to lepidlo z papierovej pásky. V každom prípade bolo potrebné ešte veľa brúsiť. Nakoniec som cín vyleštila pomocou kamienku.

Konečne hotovo

Trvalo to dlho, ale séria 8 lyžíc zo zásob dreva z mrazničky je konečne hotová. Na fotkách je zľava doprava 4x jabloň, vŕba, slivka, hloh a orech. Okrem iného je tam pekne vidno, koľko dreva sa musí orezať, kým vznikne výsledná lyžica a tiež to, ako jednotlivé druhy dreva rôznym spôsobom menia farbu po napustení olejom.

Pri tejto lyžici som sa inšpirovala tvarom, ktorý sa používa v Rumunsku a predpokladám, že do našich končín sa dostal počas valašskej kolonizácie. Zatiaľ sa mi nepodarilo zistiť, či existoval nejaký tradičný slovenský vzor, lyžíc je väčšinou v múzeách málo.

Toto je kópia lyžice, ktorú som našla na instagrame (meno autora nepoznám):

Na tejto lyžici som vyrezala vzor, ktorý je rozšírený na mnohých miestach už od chvíle, kedy bolo vynájdené kružidlo:

Hoci obvykle to nerobievam, na tejto lyžici som ponechala kúsok neopracovaného dreva, pretože na rúčke vytvoril zaujímavú vzorku:

Táto lyžica je zo zahnutého vŕbového konára. Vruborezové ornamenty sú natreté prírodným železitým pigmentom a trochou vosku, aby sa farba nezmyla (autorom nápadu je Dave Cockcroft). Zistila som, že kopa zdravotne nezávadných farieb sa dá kúpiť ako prísady do ručne vyrábaných mydiel a kozmetiky.

Slivkové drevo má obyčajne zaujímavé farby, či už je čerstvé, suché alebo vyleštené a naolejované. Tento kúsok slivky mal spočiatku veľmi nezaujímavú ružovo-sivú farbu, ale vplyvom oleja sa to dosť dramaticky zmenilo. Lyžička skončila s dosť krátkou rúčkou, lebo drevo bolo rozštiepené dosť nesymetricky.

Toto je hlohová lyžica, veľmi tvrdé, ale nádherné drevo. Tmavé časti časom stmavnú ešte oveľa viac.

A nakoniec je tu lyžica z orechového beľového dreva. Pôvodne som ju chcela vyhodiť, lebo drevo bolo sivé a škaredé na pohľad, no nakoniec som rada, že som si to rozmyslela. Olej opäť raz pomohol zmeniť farbu k lepšiemu.

Dokončené a nedokončené lyžice

V poslednom čase som veľa vyrezávala, ale stále som nedokončila všetko, čo som chcela. Tu je dokončená vareška, lopatka a kamienky, na porovnanie s pôvodnými polotovarmi. Črpák si ešte odkladám na neskôr a pribudol mi jeden kamienok z odrezku jaseňového dreva.

A tu sú lyžice v rôznych fázach nedokončenosti. Niektoré chcem ešte prizdobiť, niektoré vybrúsiť, s niektorými polotovarmi som zatiaľ vôbec nepohla a žiadna lyžica zatiaľ nie je naolejovaná.

Challenge: prázdna mraznička

Nedávno sme zistili, že naša mraznička sa začína kaziť a potrebovali by sme si kúpiť novú. Malo to len jediný háčik: čo robiť so zásuvkou plnou mrazeného dreva?
Neostávalo mi nič iné, než drevo čo najrýchlejšie povyťahovať a vyrobiť z neho lyžičkové polotovary, ktoré sa dajú bez problémov vysušiť a potom kedykoľvek dokončiť.

Tu je výsledok po dvoch týždňoch vyrezávania: zľava doprava 4x jabloň, vŕba, slivka, hloh a orech.

Tu sú ďalšie veci z mrazničkových zásob: jeden kamienok z olivy a jeden zo slivky, budúci javorový črpák, slivková lopatka a orechová vareška.

Nakoniec ešte lyžičkové polotovary z čerstvého dreva: 2x hrab a 1x jaseň.
No a teraz už to všetko len dokončiť.

Všade samé čerešne

Posledná lyžica z divej čerešne sa mi vydarila tak dobre, že mi nedalo nechať všetko to zvyšné drevo zo zlomeného stromu iba tak zhniť v lese. Vypravila som sa tam ešte raz a naštiepala som si z neho ďalšie kúsky.
Toľko k môjmu predsavzatiu, že už nebudem prepchávať mrazničku čerstvým drevom.

Ako prvé som zo zásob dreva vyrezala tieto dve varešky, zatiaľ nie sú naolejované.

Potom nasledovala táto lyžička s dramatickým kontrastom medzi jadrovým a beľovým drevom. Beľové drevo zoxidovalo výrazne do oranžova, pravdepodobne kvôli tomu, že som ho počas brúsenia viackrát namáčala vo vode a sušila.

A nakoniec je tu ešte lyžička z jabloňového dreva.

Elfské lyžičky

Toto je lyžička z jabloňového dreva, ktorú som vyrobila pred Vianocami. Jarko tvrdí, že vyzerá tak trochu elfsky. Viem si celkom predstaviť, že by podobnou lyžičkou jedli Elfovia v Roklinke.

Vyrobila som teda ešte jednu takú lyžičku - tiež z jabloňového dreva, ale s ešte krajšou zlatistou farbou. Snažila som sa vyrobiť celkom rovnaký tvar.

A tu sú obidve spolu. Možno na prvý pohľad vyzerajú rovnako, ale všimnite si miesto, kde sa rukoväť pripája k miske. Na vrchnej svetlejšej lyžičke som urobila príliš hlboký zárez a nejako to narušilo celkovú harmóniu línií. Nie že by to bolo škaredé, ale výsledok je iný, než som chcela dosiahnuť.
Dôležité ponaučenie: dvakrát meraj, raz rež! Záleží na detailoch.

Jaseň úzkolistý

Drevo z jaseňa som získala minulý rok po veternej smršti. Z jaseňov v parku sa vtedy polámalo mnoho konárov a jedno polienko skončilo u mňa doma. Tieto jasene majú trochu iné listy než obvykle - zistila som, že sa jedná o jaseň úzkolistý, ktorý sa vyskytuje viac na juhu.
Nedokončená lyžica z tohto dreva mi ležala na stole už od vianoc a nejako som nevedela, čo s ňou. Potom som objavila potrebnú inšpiráciu tu.

Jaseňové drevo je kruhovo-pórovité: to znamená, že obsahuje veľké póry usporiadané okolo letokruhov. Páčila sa mi vzorka, ktorú póry vytvorili na rúčke, tak som ju trochu zvýraznila. Posypala som drevo škoricou a keď zrnká zapadli do pórov, natrela som to všetko olejom. 

Na záver ešte malá vareška z jabloňového dreva z mrazničky. Mám tam ešte päť štiepkov ovocného dreva na lyžičky, javorové poleno na črpák, pár odrezkov z rôzneho dreva a jeden zahnutý konár z vŕby, zrejme do rezervy. Ja viem, iní ľudia tam mávajú zmrzlinu a balíky mrazenej zeleniny... Tak sa mi zdá, že by som tam mala uvoľniť nejaké miesto - a toto je začiatok.

Výrobky na objednávku

Ešte pred Vianocami si u mňa kamaráti objednali zopár vecí, a tak som ich začala postupne vyrezávať.
Prvá bola plochá vareška. Tento kus jabloňového dreva však nielenže nechcel byť vareškou, ale zrejme si zaumienil ma poriadne potrápiť všetkými prostriedkami. No, nakoniec som to dala.

Druhá objednávka znela: chcem niečo ako táto lyžička, ale väčšie, aby sa tam zmestilo veľa halušiek! :)
Suché slivkové drevo bolo síce tvrdé ako skala, ale námaha sa nakoniec vyplatila... Ani si nepamätám, kedy sa mi hotová lyžica tak páčila ako teraz.

Ostáva mi už len posledná objednávka: dve rovnaké lyžice pre manželský pár. Takže najskôr musím nájsť v mojich zásobách dva kusy dreva, čo sa aspoň vzdialene podobajú... To nebude ľahké!

Jabloňový spork

Tento lyžičko-vidličko-nožík vznikol ako darček pre moju sestru, keď sa jej podarilo svoj plastový spork zlomiť. Je vyrobený z jabloňového dreva.

Prvý kus jabloňového dreva, ktorý som na spork vybrala, mal v sebe čiernu prasklinu na tom najnevhodnejšom mieste, na boku vidličky. Preto z neho nakoniec po orezaní čierneho dreva vzniklo toto:

Jabloňové drevo

Od svokrovcov som dostala kopu skvelého jabloňového dreva. Vyrobila som z neho lyžičkové aj vareškové polotovary a dala som ich do mrazničky - tak sa dá drevo udržať dlho čerstvé až do doby, kedy z neho budem vyrezávať.

Ako prvú som vyrezala túto malú lyžičku. Jabloňové drevo sa dobre leští, preto je vybrúsená úplne nahladko.

Dreva vhodného na varešky nebolo veľa, lebo jabloň bola narastená trochu dokriva. Je to vidieť aj na tejto vareške...

Navyše drevo miestami obsahuje takéto tmavé škvrny. Bola som z tejto varešky mierne sklamaná, ale Jarko tvrdí, že jej to dodáva rustikálny vzhľad :)

Pár drobností

Počas niekoľkých voľnejších dní som vystrúhala zopár drobností. Prvou bol vešiačik do kúpeľne, vyrobený z čerešňového dreva.

Nasledoval lukostrelecký prsteň pre sestru - ten sa navlečie na palec, ktorým človek drží tetivu a slúži ako ochrana pred mozoľmi :) Spravila som ho z jabloňového dreva.

Zo (skoro posledného) zvyšku jabloňového dreva som vyrezala ďalší drevený okruhliak.