Nové slivkové drevo

Nedávno som dostala pár kúskov slivkového dreva. Vyrezávalo sa z neho ľahko, lebo bolo ešte čerstvé. Spočiatku bolo viac oranžové a ružové, ale na vzduchu postupne stmavlo. Na skúšku som urobila takúto lyžičku:

Lyžička na soľ

Vyrezala som ďalšiu lyžičku z broskyňového dreva, tentoraz celkom malú:

 Bude prebývať v dóze a slúžiť na naberanie soli. Broskyňové drevo má úžasné farby!

Bublinky

Našla som v počítači niekoľko fotiek z výroby poslednej brezovej lyžičky. Najzaujímavejšia je určite táto, kde sa lyžička namáča v oleji:

Pri pohľade zblízka je vidieť, koľko bubliniek z dreva vystupuje. Hustejšie a menej pórovité drevo (napríklad jabloňové, slivkové) sa takto nespráva, sotva by ste videli jednu či dve bublinky. Naopak veľa bubliniek som videla pri lyžičkách z dubu, orecha, brezy a lipy.
Ak používate orechový olej, je dôležitá ešte jedna vec: lyžičky z pórovitého dreva, ktoré do seba vsiakli veľa oleja, treba nechať pár dní na slnku, aby olej správne stuhol a zakonzervoval sa. Pri hustom dreve to nie je nutné.
Keďže jediné naozaj slnečné okno u mňa okupujú kaktusy, nechávam takéto lyžičky pár dní opreté o kvetináče :)

Lyžička čierna ako kolomaž

Minulý rok som si spolu s olivovým drevom kúpila ešte jedno exotické drevo - ebenové. Je veľmi tvrdé a dlho ležalo odložené na skrinke, lebo som mala pred ním rešpekt :)
Nedávno som začala premýšľať, akú lyžičku z neho vlastne vyrezať. V mysli sa mi s ebenom spájali exotické, bohato vyrezávané sošky a hrebene do vlasov. Na internete sa síce dajú nájsť obrázky (dvoch či troch) ebenových lyžičiek, ale tie sú vyrezané tak komplikovane, že sa dajú použiť jedine na lapanie prachu.
Nechala som sa inšpirovať drevenými ihlicami do vlasov a nakreslila som niekoľko možných dizajnov. Na skúšku som vyrezala jeden z nich z brezového dreva a dopadlo to veľmi dobre.

A tak som prvýkrát zarezala do ebenového hranolu. Najprv som si myslela: "Veď to ani nie je také ťažké!" no asi po štvrťhodine som si musela oddýchnuť, lebo ma začalo bolieť presilené zápästie. Asi po troch večeroch sa môj nôž zatupil natoľko, že sa s ním viac do dreva nedalo ani zarezať. Presvedčila som sa, že pri ebenovom dreve treba ostriť nôž každý deň.

Práca s ebenom má aj iné zvláštnosti:

• piliny odletujú oveľa ďalej a vyzerajú ako kúsky dreveného uhlia (dokonca majú v sebe drobné lesklé bodky presne ako drevené uhlie)

• eben má nesmierne zvláštnu vôňu - človek vie, že je to drevo, no zároveň to trochu pripomína slabý závan dymu a možno ešte niečo iné, čo sa mi dosiaľ nepodarilo identifikovať
• v niektorých smeroch sa ľahko štiepi, v iných je zase tvrdý a homogénny ako kus mramoru
• je to ideálny materiál na brúsenie a leštenie - po namočení do vody vlákna vôbec nevystúpia a drevo neostane chlpaté
• povrch bol dostatočne hladký už po brúsnom papieri zrnitosti 120, jemnejšie zrnitosti potom len pridávajú lesk
• eben nepláva vo vode a dokonca vodu mierne odpudzuje

 

Ukázalo sa, že najťažšie bude vydlabať dutinu. Ako najlepšia možnosť sa ukázal Dremel s vysokootáčkovou frézou a na záver lyžičkár.

Na vyrezanie rukoväte som si kúpila tenší frézovací nástavec. Keby som bola pri frézovaní šikovnejšia, možno by sa mi podarilo vybrúsiť kompletnú vzorku (až na rohové časti)... ale radšej som sa držala ďalej od okrajov, aby som náhodou neodbrúsila niečo, čo netreba. Spočiatku to vyzeralo strašne...

Ale po odstránení ďalšieho zbytočného dreva... už nie tak strašne :)

Pár drobností

Počas niekoľkých voľnejších dní som vystrúhala zopár drobností. Prvou bol vešiačik do kúpeľne, vyrobený z čerešňového dreva.

Nasledoval lukostrelecký prsteň pre sestru - ten sa navlečie na palec, ktorým človek drží tetivu a slúži ako ochrana pred mozoľmi :) Spravila som ho z jabloňového dreva.

Zo (skoro posledného) zvyšku jabloňového dreva som vyrezala ďalší drevený okruhliak.

Palacinkové príslušenstvo

Varešky, ktoré si kúpite na jarmoku alebo v obchode, mávajú rôzne neduhy. Predovšetkým bývajú vypílené bez ohľadu na smer vlákna v dreve, takže sa vám časom ohnú alebo pokrútia. Často sú chlpaté, lebo sa ich výrobcovia nenamáhali vybrúsiť. Ale stávajú sa aj iné veci: jedna kamarátka si kúpila lopatku na obracanie palaciniek, no po niekoľkých použitiach sa lopatka vystrela a stratila tvar, lebo bola vyrobená z dreva ohýbaného nad parou...
Tá istá kamarátka si u mňa objednala novú obracačku na palacinky spolu s malým valčekom, ktorý slúži na roztieranie cesta na panvici.

Lopatka je vyrobená z radiálne rezaného brezového dreva, takže rovná plocha lopatky by sa nemala pokrútiť ani zohnúť. Valček je zo zvyšku jabloňového dreva. Keďže nemám sústruh, vyrezala som valček ručne a potom som ho otáčala vnútri malej rolky šmirgľového papiera, až kým nebol obrúsený celkom hladko a rovnomerne zo všetkých strán.

Vianočná buková lyžička

V lete som zachránila z kopy palivového dreva jedno bukové polienko a práve z neho vznikla táto lyžička.

Pôvodne som sa inšpirovala lyžičkou z tejto galérie, ale všetko som trochu pomenila - rúčka je o niečo širšia a miska zase o niečo užšia, kresba dreva je úplne iná - ale istá podobnosť tam stále je.

Zboku má táto lyžička veľmi peknú krivku.

Po namočení do oleja sa na rube objavila takáto tmavá vzorka - zdá sa, že olej sa rýchlejšie vsiakol do vyrezaných čiar na vrchnej strane a prešiel po vláknach až na druhú stranu lyžičky. Predpokladám, že táto vzorka sa časom stratí...