Druhá časť olivového konára

Tento týždeň som dokončila druhú lyžičku zo zahnutého olivového konára. Rovnako ako minule, aj teraz som použila vnútornú polovicu, lebo na tej vonkajšej bolo príliš veľa hrčí.

V tomto prípade je vrchná časť vetvy zaoblená, ale na lyžičku potrebujete mať hore rovnú plochu. Preto treba zvrchu najprv odrezať asi polovicu hrúbky dreva. Vznikne čosi, čo vyzerá ako miniatúrna drevená lyža. Potom môžete vytvarovať rukoväť a zaobliť spodnú stranu lyžičky.

Tu je hotová lyžička, na spodnej fotke spolu so svojou sestričkou z rovnakého konára. Je menšia, pretože táto časť konára bola oveľa užšia. Chvíľu som si dokonca myslela, že tam ani nebude dosť dreva medzi všetkými ukrytými hrčami... ale nakoniec to vyšlo výborne.

Suvenír z dovolenky

Iní ľudia si nosia z dovolenky mušle, magnetky, prípadne fľaše nejakého miestneho chlastu, my sme si tentoraz priniesli odlomený olivový konár, ktorý sme našli na jednom z výletov po ostrove Krk. (No dobre teda, priniesli sme si aj kamienky z pláže...)

Konár som rozrezala na dve zahnuté časti, dole je jedna z nich už osekaná na polovicu svojej hrúbky a pripravená na vyrezávanie lyžice.

Niekedy treba zahnuté drevo trochu usmerniť, inak skončíte s lyžicou, ktorá vyzerá ako krivý papek.

No a tu je výsledok. Vetva bola ešte príliš tenká na to, aby nabrala typickú zvlnenú vzorku olivového dreva, ale tvrdá bola rovnako ako jadrové drevo. Tiež som zistila, že typicky olivovo voňali iba tie časti, ktoré obsahovali mŕtve drevo z odrezaných bočných konárikov. Myslím si teda, že voňavé silice používa olivový strom na to, aby zakonzervoval neaktívne časti dreva a chránil ich pred rozkladom.

Ružová, ktorá dlho nevydrží

Vyrezala som novú lyžicu zo slivkového dreva a použila som svoj obľúbený dizajn:

Skôr než sa začnete diviť nad ružovou farbou dreva, prezradím vám, ako asi bude vyzerať o niekoľko mesiacov. Dole na fotke je táto lyžička z rovnakého dreva. Koniec rúčky ešte celkom nezhnedol, lebo lyžičku skladujem v pohári rúčkou nadol, takže na ňu veľmi nesvieti svetlo.

Takže jediný spôsob, ako zachovať všetky tie pestré farby, je zavrieť lyžicu do tmavej komory a nikdy ju nevyťahovať na denné svetlo :)

Buk z mrazničky

Čerstvé bukové drevo, čo som na jar priniesla z lesa, som rozsekala na menšie kusy a odložila do mrazničky. Postupne som ich zase vyťahovala von a vyrezávala som z nich rôzne veci. (V mrazničke boli preto, lebo tak drevo ostane mokré a oveľa ľahšie sa z neho vyrezáva.)

Tento tvar varešky je inšpirovaný dvoma skvelými rezbármi: Yoav Elkayam a Jojo Wood. A je to okrem plochých varešiek zatiaľ prvý tvar, s ktorým som naozaj spokojná. Určite takých urobím ešte viac.

Táto lyžica je vyrobená podľa stredovekých španielskych lyžíc, o ktorých píše na svojom blogu Robin Wood. Trochu som zmenila iba zakončenie rukoväte, lebo to pôvodné sa mi nepáči :)

Drevo bez prekvapení

Túto jar som si z lesa znovu priniesla bukové poleno (lebo drevorubači vždy vyhodia plno dobrého dreva). Je takmer úplne rovné, bez hrčí, dier a čiernych kúskov a vôbec... celkom bez prekvapení. Naozaj príjemná zmena :)
A tu je prvý výtvor z neho:

Pokúsila som sa napodobniť túto lyžičku, ale stále mi pripadala nejaká fádna, tak som ju nakoniec trochu prizdobila.

Broskyňový pár

Toto sú lyžice vyrobené z broskyňového dreva, na objednávku pre manželský pár. Broskyňové drevo má v sebe rôznorodé vzorky, a tak je každá lyžica trochu iná, aj keď sú z rovnakého polena.

Vďaka týmto lyžiciam som tiež urobila trochu poriadok v mojich zásobách dreva a naštiepala som skoro všetko, čo sa naštiepať dalo. Teraz mám namiesto polien obrovskú zásobu lyžičkových polotovarov :)

Výrobky na objednávku

Ešte pred Vianocami si u mňa kamaráti objednali zopár vecí, a tak som ich začala postupne vyrezávať.
Prvá bola plochá vareška. Tento kus jabloňového dreva však nielenže nechcel byť vareškou, ale zrejme si zaumienil ma poriadne potrápiť všetkými prostriedkami. No, nakoniec som to dala.

Druhá objednávka znela: chcem niečo ako táto lyžička, ale väčšie, aby sa tam zmestilo veľa halušiek! :)
Suché slivkové drevo bolo síce tvrdé ako skala, ale námaha sa nakoniec vyplatila... Ani si nepamätám, kedy sa mi hotová lyžica tak páčila ako teraz.

Ostáva mi už len posledná objednávka: dve rovnaké lyžice pre manželský pár. Takže najskôr musím nájsť v mojich zásobách dva kusy dreva, čo sa aspoň vzdialene podobajú... To nebude ľahké!