Kruhovo-pórovité potvory (dobrý názov, nie?)

Nedávno som získala drevo hlošiny úzkolistej, ktorá sa tiež nazýva "ruská oliva". Drevo je síce zlatohnedé, ale tam sa podobnosť končí. Oliva má drevo extrémne tvrdé, husté a aromatické. Hlošina je o dosť mäkšia a kruhovo-pórovitá, teda má otvorené póry usporiadané pozdĺž letokruhov. To spôsobuje nerovnomernú tvrdosť, proste tie dierkavé časti dreva sú mäkké a ťažko sa to brúsi. Tak som si z hlošiny vyrobila aspoň jednu lyžicu do zbierky. Mám ešte jeden kus dreva, ale neviem, či ho aj niekedy použijem.

No a ešte tu je sumach. Toto drevo má zaujímavú vlastnosť: každý, kto ho uvidí, chce z neho lyžičku. Vyzerá to super, ale problém je tu rovnaký, otvorené póry a nerovnomerná tvrdosť dreva.

  

Nateraz mám kruhovo-pórovitého dreva dosť a nabudúce už budem vyrezávať z dačoho iného :)

Kurz vyrezávania lyžičiek

V máji som zorganizovala lyžičkový kurz pre pár kamarátov. Pracovali sme s vŕbovým, jelšovým a čerešňovým drevom. Najprv sme trénovali základné rezy a potom v priebehu jedného dňa sme vyrezali lyžičky. Tu je výsledok (ešte jedna nedokončená lyžička na fotke chýba): 

 

Akácia z Madeiry

Konečne sa mi podarilo dokončiť lyžicu z akáciového dreva, o ktorom som písala tu. Predtým som už robila dve menšie lyžičky z vetvy akácie, ale tá nebola až taká tvrdá. Toto bol kus jadrového dreva, ťažkého a tvrdého ako skala. Lyžica ležala rozrobená vyše roka, občas som na nej trochu popracovala a potom som to zase nechala tak. Navyše som sa nevedela rozhodnúť pre vhodný tvar. Nakoniec som ju predsa len nejako dotiahla do konca.

Po vybrúsení som dala lyžicu vysušiť do rúry, lenže omylom som rúru nechala nastavenú na 200 stupňov :) Lyžičke to našťastie neublížilo, iba oranžové časti dreva sa sfarbili trochu viac do ružova a fialova.

Chcela som ešte vyskúšať vybíjanie mosadzným drôtom, ale na to príde čas niekedy inokedy :)

Sumach a šípková ruža

Nové lyžičky zo zaujímavého dreva: to pásikavé je sumach americký a to svetlé je šípka. Nižšie pripájam ešte jednu fotku lyžíc v nedokončenom stave.

 

Šípkovú lyžičku som doplnila do súpravy dvoch rovnakých:

Okrem toho do mojich zásob dreva pribudli nové kúsky sumachu (zo zlomeného stromu na sídlisku), hlošina úzkolistá (z likvidácie náletových drevín) a jeden svetlý kúsok dreva, ktorý som priniesla z dovolenky a ktorý je pravdepodobne prunus lusitanica:

Druhá drieňová lyžička

V januári som dokončila druhú lyžičku z drieňa, drevo je veľmi husté a pevné. Lyžička zakrátko skončila u Oksany, od ktorej som toto drevo dostala. Ostávajú ešte dva menšie kúsky na ďalšie malé lyžičky.

Dole je drieňová lyžička spolu s nedokončenou lyžicou s akácie, ktorú už mám rozrobenú niekoľko mesiacov. Len čo sa mi ju podarí vybrúsiť, napíšem o tomto dreve viac.

 

Nové drevo do zbierky: osika

Čo ste si zapamätali zo základnej školy? Mne napríklad ostal v hlave tento kúsok básničky od Ľudmily Podjavorinskej:

Tŕňové, vŕbové, osikové, rakytové, to sú všetko drevá dobré… 

Minulú zimu som našla v lese kus zlomenej osiky a tu je z neho lyžička. Vzor na rúčke je vyfarbený prírodným červeným okrom, inšpirovala som sa u Maryanne McGinn.

Dnes môžem povedať, že čo sa týka dreva, detská básnička sa nemýlila: vŕbové aj osikové drevo sú veľmi ľahké, pevné a dobre sa s nimi pracuje. Netuším, čo je tŕňové drevo (trnka? šípka? hloh?) ale všetky uvedené drevá sú tvrdé, húževnaté a kvalitné. No a rakytové drevo ešte musím vyskúšať. 

Tu je ešte lyžica z orgovánového dreva, ktorú som robila v apríli na objednávku a už som na ňu takmer zabudla :) 

Lyžička inšpirovaná Provensálskom

Minulý rok som sa mi podarilo preskúmať zaujímavý kus Provensálska. Najviac sa mi páčili okrové lomy v Luberone, kde som si kúpila okrový pigment a plánovala som ho využiť na farbenie lyžičiek.

Dlho som rozmýšľala nad vzorkou a nakoniec som využila rímske štíty z víťazného oblúka v Orange.

No a tu je výsledná lyžička z jelšového dreva. Tematicky by sa síce viac hodilo cédrové drevo, len žiaľ nijaké voľne pohodené cédrové polienka som vo Francúzsku nenašla. Mám ešte dva odtiene pigmentov, tak možno časom vzniknú ďalšie podobné lyžičky.

Nové drevo do zbierky: brest

Brestové drevo som získala po minuloročných septembrových záplavách. Na prvý pohľad vyzeralo zaujímavo, aj farbu má príjemnú.

 

Doteraz som delila drevo do dvoch kategórií: Radšej brúsiť alebo Radšej nebrúsiť. Lenže brest nezapadá ani do jednej z nich. Na reze po noži ostávalo drevo nepríjemne drsné, dokonca aj keď bol nôž veľmi ostrý. Brúsenie trvalo večnosť a drevo nebolo nikdy úplne hladké. To bude možno aj dôvod, prečo som nikdy nepočula o výrobkoch z brestového dreva.

Takže pre brest mám teraz úplne novú kategóriu: Radšej nepoužívať :)

A kde sú vianočné lyžičky?

Zdá sa, že moja rodina je už dostatočne zásobená lyžicami, varechami, lopatkami a inými kuchynskými potrebami. Namiesto toho som tieto Vianoce dostala inú objednávku: drevené hríbiky, ktoré by sa dali magnetom prichytiť na chladničku. Tak som teda prehrabala zásoby dreva v pivnici. Vybrala som malý kúsok slivkového dreva a odrezok hrabovej hrče, z ktorej som kedysi vyrezávala hrnček.

Tu by sa mi naozaj hodilo nejaké šikovné elektrické náradie, keďže tieto maličké kúsky dreva nebolo za čo držať a boleli ma z toho celé ruky. Ale inak to bola pekná robota. Pohrala som sa so vzorkami dreva aj s textúrami. Na hlúbiku som nechala textúru drobných rezov po noži, klobúčiky som z vrchnej strany vybrúsila úplne nahladko a zo spodnej strany som nechala rovný, ale nevyhladený povrch, na dotyk mierne pórovitý. Vlákna v hlúbikoch idú viac-menej pozdĺžne, letokruhy na klobúčikoch tvoria zhora sústredné kruhy.

Všetko išlo dobre, až kým som nezistila, že nestačí mať silné neodýmové magnety, aby vám niečo držalo na chladničke. Dotyčný magnet by mal udržať takmer kilo hmotnosti, ale milé párgramové hubky si zmysleli šmýkať sa a pretáčať sa dolu hlavou. Nezlepšilo sa to ani keď som pridala ďalšie magnety. 

Tak som navštívila istý nemenovaný veľkoobchod s predstavou, že potrebujem kúpiť čosi tenké, ale s vysokou priľnavosťou. Prezrela som celú policu s lepiacimi páskami (kto tušil, že existuje toľko druhov pásky?!) až nakoniec som natrafila na vulkanizačnú pásku, čo je v podstate tenký plátok gumy. Tá celý problém hravo vyriešila.

Tu sú hríbiky po dokončení a navoskovaní. Sedia poslušne.

Drevo od kamarátov z kurzu

Koncom roku 2023 som sa prihlásila do ÚĽUVu na kurz vyrezávania reliéfu. Nakoniec sme okrem reliéfov vyrezávali aj lyžice a ľudia poprinášali všelijaké zaujímavé druhy dreva. Pár kúskov som od nich dostala ako materiál na budúce lyžičky.

Prvá lyžička zľava je z marhule. Drevo je tvrdé a má krásne farby aj vzorku. Toto konkrétne polienko bolo natoľko hrčovité, že sa mi len ťažko podarilo vybrať z neho kúsok iba s jednou hrčou, ktorá skončila uprostred lyžičky... plus úplne nakoniec sa objavil aj ten čierny pásik v dreve na spodku lyžičky. Marhuľové drevo by som kedykoľvek brala znovu... len už radšej nie také hrčovité :D

Lyžica uprostred je z moruše. Z beľového dreva (toho svetlého) sa pri vyrezávaní ľahko vytrhávali vlákna, takže ma dosť potrápilo. Našťastie sa ukázalo, že sa dá ľahko a krásne vybrúsiť. A jadrové drevo sa krásne meňavo leskne podľa uhla, v akom naň dopadá svetlo (nazýva sa to efekt tigrieho oka).

Malá lyžička je z viniča. Toto drevo sa inak na nič nehodí, má veľké otvorené póry, ťažko sa z neho reže a ešte ťažšie brúsi a povrch sa nedá úplne vyhladiť. Lyžičku som dokončila z čírej tvrdohlavosti, keďže som sa hneď na začiatku porezala a nechcela som, aby bola moja krv preliata zbytočne :D

Ďakujem, kamaráti. Bola to výzva.

Na záver pridávam jednu malú lyžičku z čerešne.

A ak by vás zaujímalo, čo za reliéf som vyrezala na kurze, tu je:

Tvrdé a ešte tvrdšie drevo

Tak som sa nakoniec dostala k tomu orgovánovému drevu. Tu sú z neho dve nové lyžice. Tú vľavo som skúšala upiecť v rúre na 200 stupňov, či nezhnedne, ale orgován sa správa inak než buk. Drevo ostalo rovnaké, iba začalo viac citrónovo voňať.

A tu je ešte malá lyžička z drieňa. Drevo pochádza z Ukrajiny (za sponzorstvo ďakujem Oksane).

Posledná egrešová lyžica

Práve som minula svoj posledný kus egrešového dreva a vyrezala som z neho túto lyžicu.

Okrem toho som vyrobila druhú višňovú lyžicu (a žiaľ aj poslednú, lebo došlo drevo):

Tým som zároveň minula väčšinu lyžičkových polotovarov spomínaných v tomto príspevku, s výnimkou orgovánového dreva. S orgovánom sa mi od minulého roka robiť nechcelo, keďže je strašne tvrdý.

V hornom rade zľava doprava 6x orgován, 2x višňa, v dolnom rade 3x egreš, 1x čerešňa a 2x lieska.

Lyžička číslo 1 je na tejto fotke vpravo (skončila ako darček):

A tu je lyžička číslo 2 (nedávno som ju predala, aj keď možno som si ju mala radšej nechať):

Vylievanie cínom

Dokončila som lyžicu z jabloňového dreva so vzorom, ktorý je vyliaty cínom.

Ak chcete vedieť, ako sa to robí: vzor najprv treba vyrezať do dreva asi 4mm hlboko, pričom okraje by sa mali smerom dovnútra trochu rozširovať, aby cín nevypadol. Ďalej treba z dreva vyrobiť "komínik", formičku, cez ktorú sa bude cín nalievať. Formička musí byť pozdĺžne prerezaná, aby sa dala potom rozobrať.

Formička sa priloží na drevo a všetko dookola sa dôkladne olepí papierovou páskou, aby boli všetky škáry utesnené. Cín je potvora a vie vytiecť aj cez najmenšiu škáru.

Keď je všetko pripravené, môžete liať roztopený cín.

Keď cín stuhne, treba odlepiť pásku a odstrániť formičku. Nadbytočný cín sa dá odrezať pílkou na železo, zarovnať pomocou dláta a zabrúsiť.

Tie tmavé časti na fotke hore nie sú pripálené, je to lepidlo z papierovej pásky. V každom prípade bolo potrebné ešte veľa brúsiť. Nakoniec som cín vyleštila pomocou kamienku.

Druhá egrešová lyžička

Už dávnejšie som dokončila druhú lyžičku z egrešového dreva, ktoré sa aj v tomto prípade ukázalo byť mimoriadne krásne. Posúďte sami.

Tri čerešňové lyžice

Od kolegu Radka som dostala veľkú zásobu čerešňového dreva, z ktorého som vyrobila aj túto sériu troch rovnakých lyžíc.

 

 

Že vidíte iba dve?

To preto, že tú poslednú som dokončila neskôr a zabudla som ju odfotiť. Skúste si uprostred tej fotky predstaviť tretiu lyžicu, ibaže ešte krajšiu, s elipsovitou kresbou dreva.

 

Prípadne tu sú všetky tri lyžice pri odovzdávaní novým majiteľom. Fakt sú tam tri, keď sa dobre pozriete :D

Tajomné drevo z Madeiry

Konečne sa mi podarilo dokončiť lyžicu z dreva, ktoré som si priniesla z Madeiry a o ktorom som písala v tomto príspevku.

  

 

Drevo bolo veľmi tvrdé, kruhovo-pórovité, nevoňalo nijako. Stále si myslím, že by to mohol byť nejaký zriedkavý druh dubu (podobný ako dub cezmínovitý), ale napriek veľkej snahe som na internete nič také nenašla. Ak by niekto vedel, čo to je, budem vám vďačná za každý tip!