Dub cezmínovitý

Konečne sa mi podarilo dokončiť lyžicu z dubu cezmínovitého, o ktorom som písala v tomto príspevku.

Oproti nášmu dubovému drevu je toto drevo oveľa tvrdšie, menej pórovité a takmer vôbec sa neštiepi. Už chápem, prečo sa z neho vyrábajú poriská. Musela som do neho rúbať hodne dlho, kým sa mu konečne uráčilo vytvoriť aspoň malú prasklinku...

Toto drevo má zaujímavú vzorku z krátkych pásikov a navyše sa správa trochu ako holografický obrázok: vzor sa mení podľa toho, z ktorého uhla sa naň pozeráte. Chcela som to skúsiť odfotiť, ale po naolejovaní sa všetky časti vzoru zvýraznili a holografický efekt sa takmer stratil. Trochu je to vidno, ak porovnáte hornú fotku s dolnou a všimnete si elipsové letokruhy vnútri lyžičky.

V dizajne ma tentoraz inšpiroval rezbár Yoav Elkayam, ktorý vyrába presne také lyžičky, ako sa mi páčia.

Stredomorské drevo

Rodičia mi z dovolenky v Chorvátsku priniesli niekoľko kusov dreva, aké sa u nás nevyskytuje. Prvé z nich je mandľové, vnútri trochu spráchnivené, ale so zaujímavou farbou.

Druhé drevo je zo stromu "crnika" - podľa googlu sa jedná o dub cezmínovitý s veľmi tvrdým drevom. Domáci z neho vraj vyrezávajú poriská, uvidíme, či sa budú dať aj lyžičky. Tvrdšie než eben určite nebude :)

A napokon "kostela" alebo "fafurikula", brestovec južný. O tomto dreve som našla iba to, že je podobné jaseňovému a dá sa z neho vyrábať nábytok.

Výsledky experimentov s týmito drevami uvidíte už čoskoro. Za sponzorstvo ďakujem Eugenovi Sikirićovi a za dopravu cez pol Európy ockovi :)

Aróma dubových sudov

Na googli som nedávno objavila projekt OneOak: neďaleko Oxfordu spílili 222-ročný dub, z jeho dreva vyrobili remeselníci a umelci najrôznejšie veci od sôch, cez trámy a lavice až po lyžičky a drevené uhlie. To všetko preto, aby si ľudia viac uvedomili užitočnosť stromov a dreva a potrebu udržiavania lesov.
Vďaka tomu som sa tiež dozvedela, že z dubového dreva sa lyžičky veľmi často nerobia - drevo je príliš pórovité a obsahuje mnoho tanínu. Na tejto stránke odporúčajú dubové lyžičky vyvariť, aby sa tanín odstránil - lenže vždy je tu riziko, že pri vyváraní lyžičky prasknú. Tanín je horký, ale nie je škodlivý, dokonca má liečivé účinky.
Vyzbrojená všetkými týmito poznatkami pustila som sa do vyrezávania. Dubové drevo sa ľahko štiepilo, vďaka čomu išlo vyrezávanie dosť rýchlo.

Drevo nemalo horkú chuť, no bolo cítiť podobne ako octový nálev na uhorky. Po dlhom zvažovaní som sa napokon rozhodla, že lyžičku nebudem vyvárať. Vybrúsila som ju nahladko a natrela som ju olejom. Až potom sa ukázalo, že malé čiastočky šmirgľového papiera zapadli do pórov v dreve a ostali tam. Výsledkom je teda lyžička mierne bodkovaná... Drevo je dosť ľahké a napriek veľkým pórom sa dalo pekne vyleštiť.

 Lyžička po vybrúsení, drevo sa prirodzene leskne.

Po natretí orechovým olejom.