Aróma dubových sudov

Na googli som nedávno objavila projekt OneOak: neďaleko Oxfordu spílili 222-ročný dub, z jeho dreva vyrobili remeselníci a umelci najrôznejšie veci od sôch, cez trámy a lavice až po lyžičky a drevené uhlie. To všetko preto, aby si ľudia viac uvedomili užitočnosť stromov a dreva a potrebu udržiavania lesov.
Vďaka tomu som sa tiež dozvedela, že z dubového dreva sa lyžičky veľmi často nerobia - drevo je príliš pórovité a obsahuje mnoho tanínu. Na tejto stránke odporúčajú dubové lyžičky vyvariť, aby sa tanín odstránil - lenže vždy je tu riziko, že pri vyváraní lyžičky prasknú. Tanín je horký, ale nie je škodlivý, dokonca má liečivé účinky.
Vyzbrojená všetkými týmito poznatkami pustila som sa do vyrezávania. Dubové drevo sa ľahko štiepilo, vďaka čomu išlo vyrezávanie dosť rýchlo.

Drevo nemalo horkú chuť, no bolo cítiť podobne ako octový nálev na uhorky. Po dlhom zvažovaní som sa napokon rozhodla, že lyžičku nebudem vyvárať. Vybrúsila som ju nahladko a natrela som ju olejom. Až potom sa ukázalo, že malé čiastočky šmirgľového papiera zapadli do pórov v dreve a ostali tam. Výsledkom je teda lyžička mierne bodkovaná... Drevo je dosť ľahké a napriek veľkým pórom sa dalo pekne vyleštiť.

 Lyžička po vybrúsení, drevo sa prirodzene leskne.

Po natretí orechovým olejom.