Detviansky črpák z tigrieho dreva

Už dlho sa mi páčili stredoslovenské črpáky zdobené vežičkami a architektonickými motívmi a rozhodla som sa podobný vzor vyskúšať. Vznikla z toho pomerne originálna vec.

Nádobku som vyrobila z javora a ucho je z exotického dreva, ktoré sa u nás predáva pod názvom tigerwood (väčšinou ako materiál na podlahy a parkety). Je zo stromu Astronium graveolens, prípadne Astronium fraxinifolium. Tieto stromy pochádzajú z Brazílie, sú príbuzné kešu orieškov, ale z našich stromov sa najviac podobajú na jaseň.
Som si takmer istá, že z tejto kombinácie dreva ešte nikto črpák nerobil. Nie preto, že by bolo také ťažké tigerwood zohnať, alebo že by to nikdy nikoho nenapadlo. Lenže zistila som, že tigrie drevo je zradné a ľahko sa z neho vyštiepujú vlákna, takže hrozí, že si celú robotu pokazíte jediným neopatrným rezom. Keby som nebola taká tvrdohlavá a keby som nemala počas karantény toľko času, možno by som to tiež nechala tak. Ale pri pohľade na výsledok si myslím, že to stálo za to.

Podarilo sa mi tiež trochu zdokumentovať proces výroby črpákovej rúčky. Najskôr som si vystrihla šablónu z tvrdého papiera vrátane háčika a pripevnila som ju na nádobku, aby som videla, ako to bude spolu vyzerať.

Potom som šablónu obkreslila na dosku (použila som bielu pastelku, aby to bolo na tmavom dreve lepšie vidno) a vyvŕtala som na miestach výrezov diery.

Po odstránení časti prebytočného dreva to vyzeralo takto:

Malé okienka som vyrezala pomocou švédskeho noža Mora 106, ten sa na také veci hodí ideálne. Na špirálový vzor na stĺpiku som zase použila malú čepeľ vreckového nožíka, lebo nič iné na to dobre nefungovalo. Aby bola špirála pravidelná, použila som prúžky lepiacej pásky.

Postupne som odrezala všetko nadbytočné drevo, úplne nakoniec som si nechala drobné ihlanovité ozdôbky na vrchu, aby sa nepoškodili.

Broskyňa a slivka

Mám tu dve nové lyžice, jedna je dokončená už dávno, vyrobená z broskyňového dreva:

Druhá je zo slivky:

Obidve som vyrobila zo zásob suchého dreva, takže to bola poriadna drina!

Miničrpák

Dokončila som ešte jeden črpák rovnakého štýlu, ale tentoraz oveľa menší.

Malá nádobka sa dá vyhĺbiť veľmi rýchlo, ale o to náročnejšie je vyrobiť rúčku, ktorá je taká malá, že ju počas vyrezávania často niet za čo chytiť.
Tu sú ešte všetky tri črpáky pohromade.

Javorová lyžica

Do zbierky mi pribudol v poradí 22. druh dreva: javor. Táto lyžica je vyrobená z ohnutého konára, preto má v sebe zvlnené vzorky (ale to vidno, až keď si obrázky zväčšíte). Javorové drevo je tvrdé, ale nie až tak, ako bývajú ovocné drevá.

Javorový črpák

Konečne sa mi podarilo dokončiť črpák, ktorý sa tu už dlho len tak povaľoval. Tentoraz má už normálnu veľkosť aj použité materiály, nádobka je z javorového dreva a ucho je z hrušky.

Okrem toho som si vyrobila pomôcku na upevnenie konárov pri vŕtaní. Je to niečo ako veľký drevený zverák, jeden hranol je priskrutkovaný k spodnej doske, druhý je upevnený iba svorkami.

Konečne hotovo

Trvalo to dlho, ale séria 8 lyžíc zo zásob dreva z mrazničky je konečne hotová. Na fotkách je zľava doprava 4x jabloň, vŕba, slivka, hloh a orech. Okrem iného je tam pekne vidno, koľko dreva sa musí orezať, kým vznikne výsledná lyžica a tiež to, ako jednotlivé druhy dreva rôznym spôsobom menia farbu po napustení olejom.

Pri tejto lyžici som sa inšpirovala tvarom, ktorý sa používa v Rumunsku a predpokladám, že do našich končín sa dostal počas valašskej kolonizácie. Zatiaľ sa mi nepodarilo zistiť, či existoval nejaký tradičný slovenský vzor, lyžíc je väčšinou v múzeách málo.

Toto je kópia lyžice, ktorú som našla na instagrame (meno autora nepoznám):

Na tejto lyžici som vyrezala vzor, ktorý je rozšírený na mnohých miestach už od chvíle, kedy bolo vynájdené kružidlo:

Hoci obvykle to nerobievam, na tejto lyžici som ponechala kúsok neopracovaného dreva, pretože na rúčke vytvoril zaujímavú vzorku:

Táto lyžica je zo zahnutého vŕbového konára. Vruborezové ornamenty sú natreté prírodným železitým pigmentom a trochou vosku, aby sa farba nezmyla (autorom nápadu je Dave Cockcroft). Zistila som, že kopa zdravotne nezávadných farieb sa dá kúpiť ako prísady do ručne vyrábaných mydiel a kozmetiky.

Slivkové drevo má obyčajne zaujímavé farby, či už je čerstvé, suché alebo vyleštené a naolejované. Tento kúsok slivky mal spočiatku veľmi nezaujímavú ružovo-sivú farbu, ale vplyvom oleja sa to dosť dramaticky zmenilo. Lyžička skončila s dosť krátkou rúčkou, lebo drevo bolo rozštiepené dosť nesymetricky.

Toto je hlohová lyžica, veľmi tvrdé, ale nádherné drevo. Tmavé časti časom stmavnú ešte oveľa viac.

A nakoniec je tu lyžica z orechového beľového dreva. Pôvodne som ju chcela vyhodiť, lebo drevo bolo sivé a škaredé na pohľad, no nakoniec som rada, že som si to rozmyslela. Olej opäť raz pomohol zmeniť farbu k lepšiemu.

Svetlé drevo

Na jar som v lese našla zlomený mohutný jaseň, jeden z najväčších, čo som v živote videla. Kmeň bol už práchnivý a pri svojom páde privalil a zlomil aj mladý hrab. Odrezala som z nich pár konárov a tu sú z nich lyžice, vľavo dve hrabové a vpravo jaseňová.

Jaseňovú lyžicu som ozdobila vruborezom, ktorý len zvýrazňuje prirodzené línie letokruhov:

Táto hrabová lyžica je zo zahnutého konára, čo je vidno na priečnych pásikoch vo vzorke dreva. Výzdoba je inšpirovaná vtáčími pierkami:

Posledná hrabová lyžica je so vzorkou, akú som skúšala robiť už raz predtým:

No a ostáva mi ešte dokončiť 8 lyžíc z tmavšieho dreva. Nudiť sa určite nebudem.