Zásoby dreva

Zistila som, že v pivnici sa mi nazbierala veľká zásoba dreva a bolo by teda načase podniknúť s ním niečo zaujímavé. Vybrala som si kus slivkového dreva.

Tu je hotová lyžica po naolejovaní, pre porovnanie spolu so staršou lyžicou z toho istého stromu. Všetky béžové a ružové odtiene v slivkovom dreve sa časom zmenia na rovnakú tmavohnedú farbu... ale ani tá nevyzerá zle.

Polica na náradie

Ešte donedávna bolo moje vyrezávacie náradie uložené takto:

Potom som kúpila niekoľko dosiek a zásobu skrutiek a vytvorila som toto:

Všetko je uložené pekne prehľadne a časom pribudne ešte niekoľko vychytávok...

Nové okruhliaky

Zbierka drevených okruhliakov sa rozrástla o nové druhy dreva...

Prvý je z veľmi starého kríku zlatého dažďa (forsythia). Zlatý dážď má v strede každého konára hrubú dreň, preto je aj tento okruhliak deravý.
Vždy som si myslela, že zlatý dážď je jedovatý, ale až teraz som zistila, že forsythia je v tom nevinne. Existuje ešte jeden strom, ktorý sa nazýva zlatý dážď (laburnum) a ten jedovatý je. A ľudia si to potom pletú dohromady.

Druhý okruhliak je z dubu cezmínovitého. Nie je naolejovaný, aby bolo lepšie vidieť premenlivú vzorku dreva.

Toto je odrezok z mandľového dreva s obzvlášť krásnymi farbami.

Posledné dva okruhliaky sú náhradou za iné dva, ktoré som darovala. Horný je zo slivkového dreva a dolný zo zebrawoodu - ako jediný nie je vybrúsený a vyleštený, lebo toto drevo s veľkými pórmi tak vyzerá lepšie.

Slide

Pred Vianocami som vyrobila gitarový slide na objednávku pre môjho bratranca Mariana, ktorý sa učí hrať na dobro (rezonančnú gitaru). Toto je hotový slide, ja som robila iba tú drevenú časť:

Najviac ma teší to, že hoci som taký slide v živote nevidela a robila som ho len podľa obrázku z internetu, funguje celkom tak, ako fungovať má.

Dub cezmínovitý

Konečne sa mi podarilo dokončiť lyžicu z dubu cezmínovitého, o ktorom som písala v tomto príspevku.

Oproti nášmu dubovému drevu je toto drevo oveľa tvrdšie, menej pórovité a takmer vôbec sa neštiepi. Už chápem, prečo sa z neho vyrábajú poriská. Musela som do neho rúbať hodne dlho, kým sa mu konečne uráčilo vytvoriť aspoň malú prasklinku...

Toto drevo má zaujímavú vzorku z krátkych pásikov a navyše sa správa trochu ako holografický obrázok: vzor sa mení podľa toho, z ktorého uhla sa naň pozeráte. Chcela som to skúsiť odfotiť, ale po naolejovaní sa všetky časti vzoru zvýraznili a holografický efekt sa takmer stratil. Trochu je to vidno, ak porovnáte hornú fotku s dolnou a všimnete si elipsové letokruhy vnútri lyžičky.

V dizajne ma tentoraz inšpiroval rezbár Yoav Elkayam, ktorý vyrába presne také lyžičky, ako sa mi páčia.

Prečo nikto nepoužíva ihličnaté drevo?

Kedysi som si prečítala niekoľko návodov na vyrezávanie lyžíc a všetky sa zhodovali v jednom: "Nikdy nepoužívajte ihličnaté drevo! Je príliš mäkké, praská a všetko vaše jedlo bude potom chutiť ako živica!"
Medzitým mi jeden kolega priniesol poleno z červeného smreka a keďže som od prírody optimista, predsa len som z neho vystrúhala lyžičku.

Z vlastnej skúsenosti môžem teraz povedať, že:

• Toto drevo nie je príliš mäkké na vyrezávanie, ľudia občas robia lyžice aj z mäkšieho dreva, napríklad z vŕby.
• Praská? Možno. To uvidím neskôr.
• Po vysušení takmer vôbec nevonia a chutí neutrálne. 
• A navyše (kto by to povedal?) sa dá úplne jednoducho vybrúsiť bez toho, že by ostalo chlpaté.

Pozrite sa na tie farby! A tá vzorka! Najlepšie na tom je, že červený smrek časom a vplyvom svetla naberie čoraz krajšiu farbu.

Zákerné mandľové drevo

Myslela som si, že som už zažila všetky zákernosti, aké mi drevo môže pripraviť. Stretla som sa s hrčami, nepravidelnou a zvlnenou štruktúrou, mäkkým zvetraným drevom aj s dierami od červotočov. Ale mandľa mala pre mňa prichystané prekvapenie. Všimnite si tú drobnú dutinu v hornej časti...

 Najprv som si myslela, že je to dreň alebo práchnivé drevo, neskôr sa mi zdalo, že diera môže byť vyhryzená od nejakého záhadného hmyzu. V každom prípade, diera sa vetvila na rôzne strany a prechádzala šikmo cez stred polena až na druhú stranu (vlastne nie celkom, ostala tam asi centimetrová vrstva dreva na povrchu, aby dieru maskovala). Nech už by som lyžičku otočila akokoľvek, diera by vždy prechádzala priamo cez ňu...

Našťastie druhá časť polena mala už diery iba pri povrchu a tak nakoniec predsa len vznikla lyžička...

Štruktúrou mi toto drevo pripomínalo jabloň, je rovnako tvrdé a húževnaté. Jadrové drevo má krásne farby od žltej cez hnedú až po červenú a je výrazne tvrdšie než vonkajšie beľové drevo. Dá sa tiež veľmi dobre vyleštiť. Podvedome som čakala, že mandľové drevo bude isto voňať ako mandle, ale nemá žiadnu vôňu.
Všetko dobre dopadlo a naučila som sa dôležitú vec: ak vidíte dieru v dreve, ešte pred vyrezávaním sa presvedčte, aká je hlboká. Inak môžete byť veľmi prekvapení!