Pečené drevo

Áno, je to tak. V poslednej dobe nielenže skladujem drevo v mrazničke, ale ho aj pečiem v rúre!

A načo to je dobré? 

Zdá sa, že ľudia vo všeobecnosti milujú a uprednostňujú tmavé drevo. Takže vezmem svetlú a naskrze nezaujímavú lyžicu z javorového dreva, dám ju do rúry na 200 stupňov a počkám, kým z nej nevznikne toto:

(Samozrejme netreba čakať príliš dlho, aby v rúre nevznikli uhlíky.)

Okrem toho tu mám ešte jednu lyžicu zo zvyšného kúsku hrabového dreva. Tá unikla upečeniu, lebo má sama osebe zaujímavú vzorku.

Nové drevo do zbierky: sumach

V jeseni sa mi podarilo získať konár zo zlomeného stromu sumachu pálkového. Drevo má pásiky rôznej farby od bielej, cez žltú, béžovú a zelenkavú až po tmavohnedú. Toto je prvá lyžička, zvyšok dreva mám zatiaľ v mrazničke.

Drevo je pomerne mäkké a vláknité, hnedé letokruhy sú pórovité. Z hľadiska štruktúry to nie je priam ideálne drevo na vyrezávanie, ale tie farby stoja za to.

Vianočné lyžičky sú vždy najkrajšie

Tento rok som vyrobila niekoľko darčekov z dreva. Najskôr je tu obracačka na palacinky z broskyňového dreva s úžasnou vzorkou pre moju sestru.

 

Nasledovala malá lyžička na soľ zo slivkového dreva pre maminku.

Potom som vyrobila ešte jednu malú lyžičku/odmerku na múku alebo cukor. Vyrábala som ju na poslednú chvíľu, a tak už nebol čas na fotku pri normálnom dennom svetle pred odoslaním vianočného balíka s darčekmi. Tu sú odfotené všetky veci pohromade pri umelom svetle, takže tam vyzerajú dosť tmavé.

 

Všetky darčeky sa podarili také pekné, až sa mi s nimi nechcelo rozlúčiť! 

Nové drevo do zbierky: agát

Agátovému drevu som sa až doteraz vyhýbala. Je síce pekné, ale obsahuje mierne jedovaté toxalbumíny. Našťastie wikipedia mi poradila, že toxalbumíny sú vlastne bielkoviny a že sa tepelnou úpravou zneškodnia. Tak som vyrezala lyžicu, pol hodiny som ju povarila vo vode, vybrúsila a nakoniec ešte vysušila v rozohriatej rúre.

Kedysi som z agátu vyrobila dekoračný kamienok a spomínam si, že bolo veľmi ťažké ho vybrúsiť. Ostali na ňom škrabance aj nerovné miesta. Tentoraz to bolo rovnako ťažké a zdĺhavé, ale naučila som sa brúsiť drevo omnoho lepšie, a tak je lyžica hladká a krásna. (Obrázky sa po kliknutí zväčšia a rozdiel uvidíte sami.)

Javor a broskyňa

V poslednom čase som dokončila dve lyžice. Prvá je zo zásob úžasného broskyňového dreva (už mi z neho veľa kúskov neostáva).

Druhá je zo zahnutej javorovej vetvy, vďaka čomu má zaujímavú kresbu.

Javor a topoľ

 Dnes mám dokončené dve lyžice, prvá je zo zahnutej javorovej vetvy.

Druhá lyžica je z topoľového dreva, ktoré som našla minulý rok po veternej smršti. Topoľ sivý je kríženec topoľa bieleho a osiky. Jeho drevo bolo zatiaľ najmäkšie, z akého som vyrezávala a hotová lyžica je ľahučká ako pierko. Jadrové drevo má veľmi peknú farbu a voňalo slabo ovocne, zatiaľ čo beľové drevo je takmer biele a smrdelo ako starý olej. Po usušení našťastie ostalo úplne bez zápachu.

Na lyžicu som chcela vyrezať a namaľovať ozdobu podobnú ako robieva Maryanne McGinn, ale nedopadlo to priam najlepšie, v mäkkom dreve sa pigmenty príliš rozpíjali. To len aby ste videli, že nie vždy všetko vyjde na sto percent.

Jedľový svor

Stromy v lese bývajú často prepojené koreňovým systémom. Po spílení stromu môže peň vďaka tomu ešte značne dlhú dobu prežívať a snaží sa uzatvoriť vzniknutú ranu. Vnútro pňa však od prostriedku pomaly vyhníva a dorastá iba vonkajšia časť. Takéto drevo je veľmi husté, pevné a má zaujímavú štruktúru. Nazýva sa svor a môžeme ho nájsť na bukových či jedľových pňoch. Z jedľového svoru sa niekedy vyrábali obzvlášť pevné a krásne črpáky.

V lese sa mi podarilo nájsť zopár svorov, ale žiaľ sú obrovské a na črpáky sa nehodia. Odpílila som len jeden polovičný peň, z ktorého už veľa živého dreva neostávalo. Ako experiment som z neho vyrezala lyžicu.

Získavanie svoru nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou. Peň sa musí najskôr vykopať zo zeme a korene na vhodných miestach prepíliť. Takže budete mať do činenia s mravcami, stonožkami, pandravami a všetkým ostatným, čo žije v polozhnitom pni. A ak si vyberiete nevhodné ročné obdobie ako ja, budú vás žrať aj komáre.

Ak sa vám to všetko podarí, získate po olúpaní kôry čosi takéto (z toho pňa už fakt veľa neostávalo a aj korene boli vnútri duté):

Z pňa treba ešte odstrániť mŕtve drevo. To, čo vám ostane, bude mimoriadne odolné drevo, ktoré vraj vydrží aj v náročných podmienkach mnoho rokov používania. Či sa to všetko oplatí, posúďte sami.