Dub cezmínovitý

Konečne sa mi podarilo dokončiť lyžicu z dubu cezmínovitého, o ktorom som písala v tomto príspevku.

Oproti nášmu dubovému drevu je toto drevo oveľa tvrdšie, menej pórovité a takmer vôbec sa neštiepi. Už chápem, prečo sa z neho vyrábajú poriská. Musela som do neho rúbať hodne dlho, kým sa mu konečne uráčilo vytvoriť aspoň malú prasklinku...

Toto drevo má zaujímavú vzorku z krátkych pásikov a navyše sa správa trochu ako holografický obrázok: vzor sa mení podľa toho, z ktorého uhla sa naň pozeráte. Chcela som to skúsiť odfotiť, ale po naolejovaní sa všetky časti vzoru zvýraznili a holografický efekt sa takmer stratil. Trochu je to vidno, ak porovnáte hornú fotku s dolnou a všimnete si elipsové letokruhy vnútri lyžičky.

V dizajne ma tentoraz inšpiroval rezbár Yoav Elkayam, ktorý vyrába presne také lyžičky, ako sa mi páčia.

Prečo nikto nepoužíva ihličnaté drevo?

Kedysi som si prečítala niekoľko návodov na vyrezávanie lyžíc a všetky sa zhodovali v jednom: "Nikdy nepoužívajte ihličnaté drevo! Je príliš mäkké, praská a všetko vaše jedlo bude potom chutiť ako živica!"
Medzitým mi jeden kolega priniesol poleno z červeného smreka a keďže som od prírody optimista, predsa len som z neho vystrúhala lyžičku.

Z vlastnej skúsenosti môžem teraz povedať, že:

• Toto drevo nie je príliš mäkké na vyrezávanie, ľudia občas robia lyžice aj z mäkšieho dreva, napríklad z vŕby.
• Praská? Možno. To uvidím neskôr.
• Po vysušení takmer vôbec nevonia a chutí neutrálne. 
• A navyše (kto by to povedal?) sa dá úplne jednoducho vybrúsiť bez toho, že by ostalo chlpaté.

Pozrite sa na tie farby! A tá vzorka! Najlepšie na tom je, že červený smrek časom a vplyvom svetla naberie čoraz krajšiu farbu.

Zákerné mandľové drevo

Myslela som si, že som už zažila všetky zákernosti, aké mi drevo môže pripraviť. Stretla som sa s hrčami, nepravidelnou a zvlnenou štruktúrou, mäkkým zvetraným drevom aj s dierami od červotočov. Ale mandľa mala pre mňa prichystané prekvapenie. Všimnite si tú drobnú dutinu v hornej časti...

 Najprv som si myslela, že je to dreň alebo práchnivé drevo, neskôr sa mi zdalo, že diera môže byť vyhryzená od nejakého záhadného hmyzu. V každom prípade, diera sa vetvila na rôzne strany a prechádzala šikmo cez stred polena až na druhú stranu (vlastne nie celkom, ostala tam asi centimetrová vrstva dreva na povrchu, aby dieru maskovala). Nech už by som lyžičku otočila akokoľvek, diera by vždy prechádzala priamo cez ňu...

Našťastie druhá časť polena mala už diery iba pri povrchu a tak nakoniec predsa len vznikla lyžička...

Štruktúrou mi toto drevo pripomínalo jabloň, je rovnako tvrdé a húževnaté. Jadrové drevo má krásne farby od žltej cez hnedú až po červenú a je výrazne tvrdšie než vonkajšie beľové drevo. Dá sa tiež veľmi dobre vyleštiť. Podvedome som čakala, že mandľové drevo bude isto voňať ako mandle, ale nemá žiadnu vôňu.
Všetko dobre dopadlo a naučila som sa dôležitú vec: ak vidíte dieru v dreve, ešte pred vyrezávaním sa presvedčte, aká je hlboká. Inak môžete byť veľmi prekvapení!

Našla som dokonalý tvar

Niekoľkokrát som už skúšala vyrezávať lyžičky podľa fotiek z internetu a zistila som, že sa popri tom veľa naučím. Tentoraz som si vybrala lyžičku od Jarroda Stone Dahla maľovanú bielou farbou:

A tu je výsledok. Chcela som vyskúšať aj farbu, ktorá sa dá po domácky vyrobiť z mlieka, octu, vápna a farebného pigmentu. Ale neviem sa k tomu odhodlať, lebo lyžička sa mi páči taká, aká je.

Žiadna fotka to celkom presne nevystihuje, ale tento tvar je jemný, elegantný a dobre sedí v ruke. Myslím, že takýchto lyžíc vyrobím viac!

Stredomorské drevo

Rodičia mi z dovolenky v Chorvátsku priniesli niekoľko kusov dreva, aké sa u nás nevyskytuje. Prvé z nich je mandľové, vnútri trochu spráchnivené, ale so zaujímavou farbou.

Druhé drevo je zo stromu "crnika" - podľa googlu sa jedná o dub cezmínovitý s veľmi tvrdým drevom. Domáci z neho vraj vyrezávajú poriská, uvidíme, či sa budú dať aj lyžičky. Tvrdšie než eben určite nebude :)

A napokon "kostela" alebo "fafurikula", brestovec južný. O tomto dreve som našla iba to, že je podobné jaseňovému a dá sa z neho vyrábať nábytok.

Výsledky experimentov s týmito drevami uvidíte už čoskoro. Za sponzorstvo ďakujem Eugenovi Sikirićovi a za dopravu cez pol Európy ockovi :)

Varešky a okruhliaky

V lete sa mi podarilo nájsť v kope dreva na záhrade zvyšok skvelého slivkového kmeňa, naštiepať z neho niekoľko tenkých kusov na varešky a jednu varešku aj dokončiť. Na fotke je vpredu nová vareška a vzadu stará - trochu popraskaná, lebo som mala vtedy núdzu o drevo a žiadny kus bez prasklín k dispozícii nebol.

 Na ďalšej fotke je brezová vareška z mierne hrčovitého dreva, ale vďaka tomu je aj vhodne ergonomicky zahnutá.

A nakoniec ešte jeden okruhliak z brezového dreva. Tento kus dreva bol napadnutý drevokaznou hubou a tým získal zaujímavé sfarbenie. Na lyžičky sa takéto drevo nehodí, preto bolo hneď jasné, čo z neho vyrežem.

Ďalšie veci zo slivkového dreva

Na balkóne mám teraz čerstvú zásobu slivkového dreva. Z najdlhšieho polienka som vyrezala varešku. V dreve boli hrče, ale podarilo sa mi urobiť viac-menej rovnú rúčku.

Polienko bolo o kúsok dlhšie než som potrebovala. Odrezaný zvyšok bol pekný, tak som z neho urobila túto mini lyžičku:

Na tejto fotke je pekne vidieť, ako slivkové drevo časom hnedne. Lyžičku vľavo som vyrezala asi pred mesiacom, potom mini lyžičku pred pár dňami a varešku som dokončila až dnes.