Vzory v dreve

Dokončila som dve nové lyžice z čerešňového dreva. Tu je prvá, jej tvar sa odvíjal od vzorky, ktorú vytvorili letokruhy na rúčke:

A tu je druhá, podobná, ibaže orientovaná opačne vzhľadom na stred letokruhov:

A tu sú všetky čerešňové lyžice pohromade. Niekde ostalo beľové drevo biele, inde zase sčervenelo a u niektorých je oddelené od hnedého jadrového dreva bielym pásikom.

Prvá a druhá lyžica zľava sú obrátene tangenciálny rez, tretia je tangenciálny rez a štvrtá radiálny rez, čiže takto:

Všade samé čerešne

Posledná lyžica z divej čerešne sa mi vydarila tak dobre, že mi nedalo nechať všetko to zvyšné drevo zo zlomeného stromu iba tak zhniť v lese. Vypravila som sa tam ešte raz a naštiepala som si z neho ďalšie kúsky.
Toľko k môjmu predsavzatiu, že už nebudem prepchávať mrazničku čerstvým drevom.

Ako prvé som zo zásob dreva vyrezala tieto dve varešky, zatiaľ nie sú naolejované.

Potom nasledovala táto lyžička s dramatickým kontrastom medzi jadrovým a beľovým drevom. Beľové drevo zoxidovalo výrazne do oranžova, pravdepodobne kvôli tomu, že som ho počas brúsenia viackrát namáčala vo vode a sušila.

A nakoniec je tu ešte lyžička z jabloňového dreva.

Hrab a divá čerešňa

Do zbierky mi pribudli dva nové druhy dreva. Prvá z nich je divá čerešňa. V okolí ich rastie mnoho, každú jar krásne vykvitnú spolu s trnkami. Ale mnohé stromy sú už veľmi staré a túto zimu sme našli jeden vyvrátený z koreňov.

Jadrové drevo má veľmi pekný odtieň hnedej, beľové devo bolo počas vyrezávania úplne biele, no počas sušenia nabralo farbu trochu do oranžova. Na spodnej fotke vidno aj biely pásik, ktorý medzi nimi ostal.

Oproti tomu je hrabové drevo celé svetlé, ale má v sebe zaujímavé vzorky.

Elfské lyžičky

Toto je lyžička z jabloňového dreva, ktorú som vyrobila pred Vianocami. Jarko tvrdí, že vyzerá tak trochu elfsky. Viem si celkom predstaviť, že by podobnou lyžičkou jedli Elfovia v Roklinke.

Vyrobila som teda ešte jednu takú lyžičku - tiež z jabloňového dreva, ale s ešte krajšou zlatistou farbou. Snažila som sa vyrobiť celkom rovnaký tvar.

A tu sú obidve spolu. Možno na prvý pohľad vyzerajú rovnako, ale všimnite si miesto, kde sa rukoväť pripája k miske. Na vrchnej svetlejšej lyžičke som urobila príliš hlboký zárez a nejako to narušilo celkovú harmóniu línií. Nie že by to bolo škaredé, ale výsledok je iný, než som chcela dosiahnuť.
Dôležité ponaučenie: dvakrát meraj, raz rež! Záleží na detailoch.

Jaseň úzkolistý

Drevo z jaseňa som získala minulý rok po veternej smršti. Z jaseňov v parku sa vtedy polámalo mnoho konárov a jedno polienko skončilo u mňa doma. Tieto jasene majú trochu iné listy než obvykle - zistila som, že sa jedná o jaseň úzkolistý, ktorý sa vyskytuje viac na juhu.
Nedokončená lyžica z tohto dreva mi ležala na stole už od vianoc a nejako som nevedela, čo s ňou. Potom som objavila potrebnú inšpiráciu tu.

Jaseňové drevo je kruhovo-pórovité: to znamená, že obsahuje veľké póry usporiadané okolo letokruhov. Páčila sa mi vzorka, ktorú póry vytvorili na rúčke, tak som ju trochu zvýraznila. Posypala som drevo škoricou a keď zrnká zapadli do pórov, natrela som to všetko olejom. 

Na záver ešte malá vareška z jabloňového dreva z mrazničky. Mám tam ešte päť štiepkov ovocného dreva na lyžičky, javorové poleno na črpák, pár odrezkov z rôzneho dreva a jeden zahnutý konár z vŕby, zrejme do rezervy. Ja viem, iní ľudia tam mávajú zmrzlinu a balíky mrazenej zeleniny... Tak sa mi zdá, že by som tam mala uvoľniť nejaké miesto - a toto je začiatok.

Šálka z brezovej hrče

Asi pred rokom som dostala do daru kus brezového dreva s hrčou veľkou ako päsť (alebo skôr s dvoma hrčami, väčšou a menšou, spojenými dohromady). Cez vianoce som sa konečne odhodlala niečo z tej hrče vyrezať. Nebola som si istá, či sa to podarí, a tak som si ani nefotila postup... čo ma teraz trochu mrzí, pretože to dopadlo skvele.

Najprv som odpílila hrču od ostatného dreva. Na povrchu bola mäkká a pórovitá ako obyčajné brezové drevo, ale smerom do stredu bol materiál čoraz tmavší, hustejší a tvrdší. Chcela som  začať s tým, že vydlabem vnútro šálky, lenže práve tam bolo drevo tvrdé ako skala. Musela som začať s frézou a vŕtačkou a až potom dieru rozšíriť pomocou rezbárskych dlát a lyžičkára.

 Na vonkajšie steny stačil nožík, akurát bolo treba rezať veľmi opatrne, lebo zo zvlneného dreva sa na niektorých miestach ľahko vyštiepovali vlákna. Z malej vedľajšej hrče napokon vzniklo len veľmi malé uško.

 

Vyrezávanie z hrčí je náročné, ale tá vzorka stojí za to. Svetlé pásiky vznikajú na miestach, kde sa mení smer rastu vlákien v dreve. A navyše sa pred očami mierne pohybujú, keď s drevom otáčate pod svetlom, čo je skutočne fascinujúci pohľad.

Ako si vyrobiť črpák, časť 6 (Mosadzný pásik)

Pozor, pozor! Na mosadzných plechoch sa dá veľmi ľahko porezať, a tak si pri práci radšej dajte rukavice.
Mosadzné plechy a nity sa dajú najjednoduchšie kúpiť v obchodoch pre modelárov. Ideálna hrúbka plechu je 0,4mm, šírka pásika okolo 1cm. Na niektorých črpákoch som videla aj medené pásiky, takže predpokladám, že môžete použiť trebárs uzemňovací pásik, čo kúpite v elektre. Na jednom črpáku som videla aj šedý pásik (možno cínový alebo železný). Pásik môže byť zdobený rytými vzormi, ale to je umenie samo osebe, a tak ho pre jednoduchosť zatiaľ nechajme neozdobený.
Niekedy sú konce pásika znitované dohromady a otočené tak, aby boli nity skryté vnútri ucha. Inokedy bývajú konce pripevnené k uchu malým mosadzným alebo železným klinčekom. Niekedy býva aj viac klinčekov po obvode nádobky, aby pásik nepadal dolu a lepšie držal.  Pásik môžete zahnúť okolo ucha takto a potom drží aj bez nitov:

Ak chcete pásik znitovať, obtočte ho natesno okolo nádobky cez vyrezanú škáru a odstrihnite toľko, aby sa konce prekrývali približne pol centimetra. Fixkou si poznačte prekrývajúce sa časti. Pokiaľ je pásik príliš tuhý a nedá sa okolo črpáka dokonale utiahnuť, tak z nameranej dĺžky uberte približne 1mm. Potom vyvŕtajte dierky - na to sa mi najlepšie osvedčila ručná vŕtačka, nie elektrická.

Cez dierky prevlečte mosadzné klinčeky alebo nity a kliešťami ich skráťte, aby von trčalo zhruba 0,5mm dĺžky. Odštiknutý koniec nitov zabrúste dorovna, budú sa tak oveľa ľahšie rozklepávať. Spodok nitov podložte niečím kovovým a rozklepte. Klepať treba jemne, nie silou, inak sa nity skrivia.

Ak je to možné, schovajte znitovanú časť vnútri škáry v uchu. Pásik potom navlečte zhora na črpák.

Kovový pásik môžete nahradiť aj dreveným, ktorý sa nazýva lúbok. Občas sa dajú na jarmokoch kúpiť košíky pletené z takýchto drevených pásikov. Lúbok najjednoduchšie vyrobíte tak, že vezmete lieskový prút, rozštiepite ho po dĺžke a z obidvoch strán ostrúhate naplocho na celkom tenký plátok (košikári majú na tento účel špeciálny hoblík). Potom ho opatrne ohýbajte ešte začerstva do kruhového tvaru okolo črpáku. Na jednom konci vyrežte dieru takéhoto tvaru:

Potom lúbok omotajte natesno okolo črpáku (aj s nasadeným uchom) a poznačte si čiarku na mieste, kde začína vyrezaná diera. Pridajte dve šikmé čiarky. Vzniknú dva malé trojuholníky, ktoré odrežete. Obidva konce lúbka stenčite nožom až do stratena.

Koniec lúbka prevlečte cez dieru a hotový kruh navlečte na črpák. Pokiaľ je príliš malý, prispôsobte trochu vyrezanú dieru. Keď lúbok uschne, trochu sa stiahne, takže bude držať pevne. Dá sa tiež prichytiť o stenu črpáka tenkým dreveným kolíčkom. Lúbky si môžete nachystať aj do zásoby a pred použitím trochu povariť vo vode.

Nakoniec môžete prizdobiť aj samotnú nádobku. Tradične sa vyrezával spodný okraj, prípadne aj ozdobný pás pod horným okrajom.

Tak to je z mojich rád zatiaľ všetko. Nie je to zložitejšie než iné vyrezávanie, iba to strašne dlho trvá. Ak sa to odhodláte skúsiť, dajte vedieť, ako sa vám darilo!

<< Časť 5