Spork

Dostala som ďalšiu objednávku, tentoraz na lyžičko-vidličko-nožík, po anglicky spork. Vybrala som si na to kus čerešňového dreva.

Vďaka predlohe to bolo jednoduché - vždy som presne vedela, ktorý kus dreva je nadbytočný a treba ho odrezať.

Najprv som plánovala lyžičku vôbec nešmirgľovať, a preto je vyrezaná nožom skoro úplne nahladko.

Neskôr som ju predsa len ošmirgľovala, aby sa ešte viac podobala svojej plastovej predlohe.

Nevynechala som ani logo výrobcu, vyrezané technikou "kolrosing", vyfarbené kakaom, ktoré zanecháva veľmi tmavú, takmer čiernu farbu.

Čaro čerešní

Zatiaľ jediná lyžička, ktorú som si kúpila, pochádza z remeselných trhov v Kežmarku a je vyrobená z čerešňového dreva.

Najprv som si myslela, že je nafarbená - drevo predsa nemôže mať od prírody takúto farbu...

Až oveľa neskôr som zistila, že môže.

Keď sa mi nedávno minulo moje obľúbené slivkové drevo, skúsila som prehrabať kopu starého dreva na záhrade a nájsť aspoň nejaké použiteľné zbytky. Objavila som jeden suchý kmeň. Po rozpílení sa ukázalo jadro krásnej ružovej farby - čerešňa. Nikto si už presne nepamätal, ako sa tam dostala, no kedysi sme spílili aj starý čerešňový strom, museli to byť teda zvyšky po ňom. 

Najskôr som chcela vyrezať ďalšiu lyžičku. Sekerou a dlátom som vyrobila lyžičkový polotovar. Až potom som si všimla dieru od červotočov (alebo iného hmyzu?) práve na tom mieste, kde malo byť dno lyžičky. A to nebol jediný podraz, ktorý si pre mňa tento kus dreva pripravil. Po čase sa objavila ešte ukrytá hrča a niekoľko prasklín. Preto som namiesto lyžičky vyrobila varešku.

Čerešňové drevo je mäkšie než jabloň či slivka. Odrazilo sa to aj na rýchlosti vyrezávania. Základný tvar varešky som vyrezala na jedno posedenie. Inšpirovala som sa niekoľkými vareškami z tohto článku.

 Po naolejovaní sa ukázala krásna kresba a skoro rovnaká farba ako na kúpenej lyžičke...

Drevené okruhliaky (alebo čo robiť s odrezkami a jedovatým drevom)

Nedávno sa mi podarilo získať niekoľko agátových polienok, zabudnutých v lese po pílení stromov. Lenže agát je mierne jedovatý a na lyžičky sa nehodí. Čo iné sa dá z takého dreva vyrezať, aby to bolo jednoduché a aby na tom pekne vynikla kresba dreva? Predsa okruhliaky!

Agátové drevo mi pripomínalo laminát - obsahuje takmer priesvitné tvrdé vlákna usporiadané vo vrstvách. Spočiatku malo zelenkavú farbu, neskôr sa zmenilo na žltú.

Tento kameň je z odrezku po orechovej lyžičke. Na rozdiel od ostatných je až príliš guľatý, takže ho pri vyrezávaní nebolo za čo chytiť. Namiesto noža som preto použila Dremel a šmirgľové nástavce.

Toto je (pravdepodobne) zebrawood. Keď som objednávala olivové drevo, tento odrezok som k nemu dostala grátis, no na lyžičku bol príliš krátky. Toto drevo má zaujímavú preglejkovitú vôňu, je vláknité a sú v ňom veľké póry.

Zatiaľ posledný okruhliak je zo slivkového dreva (odrezok z okraja, kde je vidno jadrové aj beľové drevo).

Čipkársky člnok

Nedávno sa ma jedna kamarátka opýtala, či by som nevedela vyrezať čipkársky člnok. V podstate sa jedná o plochý špicatý kúsok dreva, na ktorý sa dá namotať bavlnka a pomocou ktorého sa tá bavlnka potom preplieta (aspoň toľko môj laický názor, nikdy som to neskúšala :D).
Na internete som našla niekoľko pekných fotiek, napríklad tu, a pustila som sa do práce.

Použila som kúsok čerešňového dreva, ktoré sa mi podarilo nájsť na záhrade. Výsledok sa mi však akosi vymkol spod kontroly. Kamarátka povedala, že člnok je príliš pekný na to, aby sa používal, a bude ho nosiť ako šperk...

Ešte jedna zaujímavosť na záver: keďže som nemala vŕtačku, dierky som vyhĺbila pomocou jednej čepieľky vreckového nožíka - tej malej, čo býva umiestnená vedľa vývrtky a väčšina ľudí ju vôbec nepoužíva. Ja si však myslím, že je veľmi užitočná.

Aróma dubových sudov

Na googli som nedávno objavila projekt OneOak: neďaleko Oxfordu spílili 222-ročný dub, z jeho dreva vyrobili remeselníci a umelci najrôznejšie veci od sôch, cez trámy a lavice až po lyžičky a drevené uhlie. To všetko preto, aby si ľudia viac uvedomili užitočnosť stromov a dreva a potrebu udržiavania lesov.
Vďaka tomu som sa tiež dozvedela, že z dubového dreva sa lyžičky veľmi často nerobia - drevo je príliš pórovité a obsahuje mnoho tanínu. Na tejto stránke odporúčajú dubové lyžičky vyvariť, aby sa tanín odstránil - lenže vždy je tu riziko, že pri vyváraní lyžičky prasknú. Tanín je horký, ale nie je škodlivý, dokonca má liečivé účinky.
Vyzbrojená všetkými týmito poznatkami pustila som sa do vyrezávania. Dubové drevo sa ľahko štiepilo, vďaka čomu išlo vyrezávanie dosť rýchlo.

Drevo nemalo horkú chuť, no bolo cítiť podobne ako octový nálev na uhorky. Po dlhom zvažovaní som sa napokon rozhodla, že lyžičku nebudem vyvárať. Vybrúsila som ju nahladko a natrela som ju olejom. Až potom sa ukázalo, že malé čiastočky šmirgľového papiera zapadli do pórov v dreve a ostali tam. Výsledkom je teda lyžička mierne bodkovaná... Drevo je dosť ľahké a napriek veľkým pórom sa dalo pekne vyleštiť.

 Lyžička po vybrúsení, drevo sa prirodzene leskne.

Po natretí orechovým olejom.

Podceňovaný platan

Pred niekoľkými rokmi som bola v Bratislave na služobnej ceste. Večer som nemala čo robiť, a tak som sa prechádzala v sade Janka Kráľa. Bolo to práve po menšej veternej smršti a všade ležali polámané konáre stromov, popílené na menšie kusy a pripravené na odvoz. Nie som si istá, čo sa s takýmto drevom stane, ale predpokladám, že skončí niekde na komposte pomleté na malé kúsky. Vzala som si vtedy jedno platanové polienko a nechala som ho schnúť na záhrade.

Neskôr, keď som vyrezávala jabloňovú lyžičku, narazila som aj na platanové drevo. Skúsila som ho trochu okresať sekerou. Štiepalo sa veľmi ľahko, no vnútro polienka vyzeralo veľmi mäkké a pórovité, takmer ako balzové drevo. To ma na chvíľu odradilo od vyrezávania. Až keď som si našla platan v databáze dreva, zistila som, že je vhodný na vyrezávanie a dokonca o kúsok tvrdší než lipa! Príliš som tomu neverila, no len čo som začala s vyrezávaním, zistila som, že je to naozaj tak. Opäť som raz zaľutovala, že nemám so sebou sekeru, lebo tentoraz by mi ušetrila kopu roboty.

 Vyrezávanie 1. deň.

 Vyrezávanie 3. deň.

 Vyrezávanie 6. deň.

 Šmirgľovanie.

Výzdoba (kolrosing).

Pokúsila som sa napodobniť túto lyžičku.
Zároveň som sa dozvedela o škandinávskej technike zdobenia, ktorá sa nazýva kolrosing (nepodarilo sa mi nájsť slovenský ekvivalent). Malým nožíkom sa do dreva vyryjú tenké drážky, potom sa celý ornament posype nejakým prírodným práškom s kontrastnou farbou (môže to byť drevené uhlie, mletá kôra alebo lístie, káva, škorica, kakao...). Prášok zapadne do škár a potom ho treba pretrieť olejom, aby sa zafixoval na mieste a zvýraznila sa farba. Ja som použila škoricu a výsledok ma veľmi príjemne prekvapil.

Orechové drevo a olej

Na meniny som dostala niekoľko hranolov pekne vyschnutého dreva. Ako prvé som vyskúšala drevo vlašského orecha. Prácu na lyžičke som si priebežne fotila, každý deň jednu fotku:

 Hranol po vypílení priamočiarou pílou.

 Vyrezávanie 1. deň.

 Vyrezávanie 2. deň.

  Vyrezávanie 3. deň.

  Vyrezávanie 4. deň.

 Vydlabávanie dutiny.

 Ošmirgľovaná

Hotová lyžička natretá olejom.

Medzitým som na internete objavila niekoľko blogov o vyrezávaní lyžičiek (napríklad tu), čo ma inšpirovalo prehodnotiť svoj dizajn a vyskúšať nové tvary lyžičiek. Okrem toho som narazila na dlhé diskusie o tom, čím treba hotové lyžičky natierať, aby čo najdlhšie vydržali. Niektorí používajú parafínový olej, iní šelak, ďalší orechový olej, ľanový olej, prípadne "tung oil", ktorý sa lisuje z akýchsi čínskych plodov. Najdostupnejšie vyzeral práve orechový olej, ktorý sa dá kúpiť v obyčajných potravinách. Zistila som, že na rozdiel od olivového oleja nefarbí drevo na žlto a pekne zvýrazní detaily. Je však pomerne hustý a do dreva sa mu príliš vsakovať nechce.