Podceňovaný platan

Pred niekoľkými rokmi som bola v Bratislave na služobnej ceste. Večer som nemala čo robiť, a tak som sa prechádzala v sade Janka Kráľa. Bolo to práve po menšej veternej smršti a všade ležali polámané konáre stromov, popílené na menšie kusy a pripravené na odvoz. Nie som si istá, čo sa s takýmto drevom stane, ale predpokladám, že skončí niekde na komposte pomleté na malé kúsky. Vzala som si vtedy jedno platanové polienko a nechala som ho schnúť na záhrade.

Neskôr, keď som vyrezávala jabloňovú lyžičku, narazila som aj na platanové drevo. Skúsila som ho trochu okresať sekerou. Štiepalo sa veľmi ľahko, no vnútro polienka vyzeralo veľmi mäkké a pórovité, takmer ako balzové drevo. To ma na chvíľu odradilo od vyrezávania. Až keď som si našla platan v databáze dreva, zistila som, že je vhodný na vyrezávanie a dokonca o kúsok tvrdší než lipa! Príliš som tomu neverila, no len čo som začala s vyrezávaním, zistila som, že je to naozaj tak. Opäť som raz zaľutovala, že nemám so sebou sekeru, lebo tentoraz by mi ušetrila kopu roboty.

 Vyrezávanie 1. deň.

 Vyrezávanie 3. deň.

 Vyrezávanie 6. deň.

 Šmirgľovanie.

Výzdoba (kolrosing).

Pokúsila som sa napodobniť túto lyžičku.
Zároveň som sa dozvedela o škandinávskej technike zdobenia, ktorá sa nazýva kolrosing (nepodarilo sa mi nájsť slovenský ekvivalent). Malým nožíkom sa do dreva vyryjú tenké drážky, potom sa celý ornament posype nejakým prírodným práškom s kontrastnou farbou (môže to byť drevené uhlie, mletá kôra alebo lístie, káva, škorica, kakao...). Prášok zapadne do škár a potom ho treba pretrieť olejom, aby sa zafixoval na mieste a zvýraznila sa farba. Ja som použila škoricu a výsledok ma veľmi príjemne prekvapil.